Rudolf Havlík: Horkou jehlou // Dobrodružstvo pokračuje...

 „Problém světa není udržitelnost, ale blbost.“

Rudolf Havlík, český scénarista, režisér a spisovateľ, má veľký dar. Vie vzdelať zábavnou formou. Jeho cynický humor a priamočiarosť vám otvorí oči rýchlejšie, ako dokumentárny film.

Jeho druhý dobrodružný román Horkou jehlou prináša nielen humor, akciu a exotiku, no ponúka aj holú pravdu o našom komerčnom spôsobe života. Rovnako ako v prvej časti s názvom Ešte jeden deň, aj v jej voľnom pokračovaní cestujeme naprieč Áziou a riešime problémy textilnej výroby. Priemyslu, ktorý síce predáva čisté šatstvo, no špinavých obchodných praktík sa rozhodne neštíti. A ak si myslíte, že rozprávam o lacných „handrách“ od Vietnamcov, mýlite sa.

Vydieračstvo, klamstvo, nelegálna práca detí a nehumánne podmienky v továrňach sú smutné fintičky bohatých odevných firiem, ktoré sa aj u nás hrdo pýšia nálepkou "udržateľná móda". Autor venuje značnú časť diela kritike výrobnej mašinérii, ktorá aktívne podporuje novodobé otroctvo a vedome zavádza zákazníka populárnymi heslami o udržateľnosti svojich výrobkov. Havlík ale nevolá po postihoch, reguláciách či sprísnených kontrolách zahraničných firiem. Je dosť skúsený na to, aby vedel, že normy a vyhlášky nevyriešia globálny problém, ktorému čelí nielen chudobná časť Ázie, ale civilizácia ako taká. Našu ignoranciu vyrieši len jediné  – vyššia vzdelanosť.

Havlík pozornosť čitateľov neudupe akademickým výkladom školského zákona. Odseky nabádajúce k zamysleniu umne prepašuje medzi vzrušujúce pozorovanie slonov v Indii a vlastný boj o život niekde v Thajsku. Kniha prekypuje dobrodružnými a často až bizarnými zážitkami, do ktorých vás autor vtiahne hneď od prvej kapitoly.

„Momentálně se nacházím ve výšce tři tišíce osm set metrů nad hladinou moře, sípu, jako kdyby mi africký povstalec prostřelil beretou obě plíce, a zuřím jako nosorožec, který se rozhodl, že převrátí džíp s těmi legračními tvory na korbě, co ho neustále otravují a pokřikují na něj, aby se díval do objektivu. Stejně jako on tu patrně vyhynu. Až napadne sníh, zamrznu na kost jako ten mamut, kterého našli na Kamčatce, a budu tu za trest ležet jako němá výčitka všem a budu je doufám strašit ve snech.“

V knihe Horkou jehlou na vás čaká napríklad návšteva indickej banky, ktorej vstup vedie cez extrémne znečistené verejné záchody. Pľúca si takmer vykašlete pri výstupe na snežnú horu v Tibete – oblečený vo vypožičanom športovom odeve od miestneho šerpu. (Nohavice do zvona z hippies éry majú pokazený rázporok vraj z dôvodu „urýchlenia manipulácie“). A pri tom všetkom budete pátrať po zmiznutom bratovi svojej vytúženej ženy, ktorý sa zrejme stal obeťou priekupníkov s bielym mäsom. Nudiť sa rozhodne nebudete.

Obe Havlíkove knihy považujem za pozoruhodne vydarené diela, ktoré vďaka kadencii deja a zaujímavosti námetu dokážu udržať našu roztrieštenú pozornosť, no ruka v ruke so zábavou ponúkajú aj priestor na reflexiu osobných hodnôt. Ak môžete, skúste knihy ponúknuť mladým členom vo vašej rodine. Do boja s realitou si z nich odnesú viac, ako z analýzy diel povinnej literatúry.

 „Trvalé udržitelnosti nedosáhneme nikdy, je to vědecky nemožné, ale můžeme změnit svůj příštup nejen k této planetě, ale i sami k sobě. Jediná možnost, jak změnit svět k lepšímu, pramení ze vzdělání. Za poznávání a hledání odpovědí. Naší nadějí jsou další generace. Naše děti a jejich děti. Když budou vzdělané, když je budeme učit pokoře a vysvětlíme jim, že je důležité vidět a poznávat věci na vlastní oči, a ne přes internet, naučíme je po sobě uklízet a přemýšlet nad tím, co dělají a proč, pak možná máme malou naději.“

Za knihu a skvelý čitateľský zážitok ďakujem kníhkupectvu KNIHCENTRUM.SK

Petra

Rudolf Havlík: Zítra je taky den / Český Indiana Jones textilného priemyslu

Rôzne kultúry našej civilizácie sa dajú spoznávať rôznymi spôsobmi. Tým najlepším je odcestovať do tej-ktorej zeme a nejaký ten piatok prežiť priamo s domorodcami. No nie vždy máme na takéto výlety čas, prostriedky či chuť. A kto vie, koľko by tých piatkov muselo byť, aby sme obyvateľov vybraných krajín spoznali tak dobre, ako sa to podarilo Rudolfovi Havlíkovi.

Zítra je taky den je kniha, ktorá mi v mnohom pripomenula príbehy slávneho Indiana Jonesa. Je rovnako dynamická, skvele pritiahnutá za vlasy, občas živočíšna a neustále vtipná, akčná a zábavná. Jej autor, český scenárista a režisér, nám cez postavu neohrozeného rozprávača predstavuje Čínu, Indiu, Filipíny či Pakistan z ich odvrátenej, no o to zaujímavejšej stránky. Tieto krajiny spoznávame z „pracovno-(ne)právneho“ uhla. Náš rozprávač je akýmsi krízovým manažérom textilného priemyslu. Hasí problémy, ktoré vznikajú medzi západnými nadnárodnými spoločnosťami s luxusným oblečením a ázijskými továrňami na nekvalitný textil. Aby som bola konkrétna, tieto problémy vznikajú v 99-tich percentách na strane vykorisťovaných tovární. Asi netreba vysvetľovať, ako tento biznis funguje a z čoho bohatnú známe módne značky.

Kim Michele Richardson: Knihovnice z Troublesome Creeku

My čitatelia 21. storočia sa sťažujeme na najrôznejšie veci. Občas nám nesedí preklad či obálka, inokedy ofrfleme nekvalitnú väzbu. Na čo sa ale sťažovať nemôžeme je nedostatok kníh. No nie je to tak dávno, čo boli knihy vzácnym tovarom požičiavaným doslova na prídel. 

Píše sa rok 1936 a Apalačskými horami v americkom Kentucky, v ktorom vládne negramotnosť, chudoba a hlad, sa 19-ročná Cussy Mary Carterová chystá na pravidelnú cestu za svojimi čitateľmi. Cussy pracuje pre pojazdnú knižnicu – vládny projekt, ktorého úlohou je tvorba pracovných miest pre ženy a zvyšovanie gramotnosti jedného z najchudobnejších a najzaostalejších kútov Ameriky. Cussini čitatelia na ňu každý týždeň netrpezlivo čakajú. Jej návštevy sú pre ich domy v izolovaných častiach hôr vítaným kontaktom s civilizáciou. Napriek tomu, že sú jej pochôdzky očakávané, nie v každom dome je hosťom. Cussy je totiž modrá. Doslova modrá. Trpí veľmi vzácnou chorobou krvi, ktorá je vďaka nízkej hladine kyslíka zafarbená domodra. V čase tvrdej rasovej segregácie bol takýto človek úplne vylúčený zo spoločnosti. Cussy si toho ako žena s modrou pokožkou musí vytrpieť veľa.

Cara Hunter: Celá pravda // Keď nie sú veci také, akými sa zdajú byť

Piata časť populárnej detektívnej série z pera Cary Hanter má názov CELÁ PRAVDA. A táto kniha sa azda lepšie ani volať nemôže! Dve jednoduché slová zachytili námet aj pointu knižnej novinky fantasticky. 

Celá pravda rieši dva nezávislé prípady, ktoré sa odvíjajú od jedného motívu – a tým sú rôzne podoby pravdy. Aj dnes, v dobe vysoko sofistikovanej forenznej vedy, môže byť pravda ľahko prekrútená. Stačí málo a z obete je vrah a z policajta podozrivý. Presne to sa stalo postavám v našich príbehoch. V prvom z nich vystupuje zaujímavá dvojica – ambiciózna vysokoškolská profesorka a jej študent. Jeden z nich je obeťou sexuálneho zneužitia. Stačí už len prísť na to, ktorý z nich to je. 

Tim Birkhead: Ptačí smysl / Aké je to byť vtákom?

 

"Knížka Ptačí smysl je o tom, jak ptáci vnímají svět. Čerpá z celoživotního ornitologického výzkumu a z přesvědčení, že soustavně podceňujeme, co s eděje v ptačí hlavě. Už teď víme docela hodně a jsme připraveni na další objevy. Je to příbeh o tom, jak jsme se dostali až sem, a o tom, co přinese budoucnost." Tim Birkhead 

Pokým sa zvieratá nenaučia rozprávať našou rečou (alebo my tou ich), nikdy sa navzájom neporozumieme. Napriek tomu, že výdobytky civilizácie sú ohromujúce, zatiaľ sme nedokázali nájsť spoločnú reč s tými, s ktorými spolunažívame od pradávna – so zvieratami. Presne tento fakt si uvedomuje aj skúsený ornitológ Tim Birkhead. Už v úvode knihy Ptačí smysl uvádza, že zrejme nikdy nebudeme vedieť, aké je to byť vtákom, no môžeme sa aspoň pokúsiť nazrieť do ich sveta prostredníctvom piatich zmyslov, ktoré s nimi máme rovnaké. Zrak, čuch, chuť, hmat a sluch. Týmto piatim základným vnemom sa autor podrobne venuje v samostatných kapitolách, ktoré začínajú pôsobivými kresbami.  

Ptačí smysl je veľmi dobre namiešaný mix histórie ornitologických výskumov, populárnej vedy a autorových osobných skúseností s pozorovaním vtákov. Našťastie sa autorov talent prejavil nielen na poli vedy, ale aj v umení udržať čitateľovu pozornosť. Napriek tomu, že prezentované výsledky výskumov a z nich vyplývajúce tézy môžu pôsobiť náročne, v autorovej spoločnosti sa rozhodne nebudete nudiť. A to bez ohľadu na hĺbku vašich vedomostí z oblasti ornitológie. Birkhead sa venuje každému zmyslovému vnemu vtákov s rovnakým zápalom a aj skúsený milovník operencov sa z knihy  dozvie veľa nových vecí. Pre názornosť spomeniem len pár faktov, ktoré zaujali mňa:

• 
  Uši niektorých druhov sov sú umiestnené asymetricky, čo pomáha k presnej lokácii koristi aj za úplnej tmy.

• U vtákov, ktorých znáška vajec je regulovaná hniezdnou nažinou (citlivá oblasť kože dolu na bruchu, ktorá sa priamo dotýka vajec pri hniezdení) , dochádza k skoro nekonečnej znáške v prípade, že  vták dotykom nezaregistruje pod sebou žiadne vajce v hniezde. Čiže ak budete odoberať znesené vajcia napríklad vrabcovi, ten dokáže zvýšiť znášku z priemerných 5-10 vajec až na znášku 50-tich vajec.

•  Kačky sú majstrami spánku na jedno oko, čím doprajú spánok vždy len jednej polovici mozgu, tá druhá striehne na nepriateľa.

•  Vtáky nie sú v jedle vyberavé, v porovnaní s človekom majú veľmi málo chuťových pohárikov. Sliepka ich má 300, človek 10 000, potkan 1265 a škrečok 723.

• Všetky živočíchy, ktoré využívajú sluch ako dôležitý zmyslový orgán, podvedome porovnávajú rozdiel v čase, v akom prišla zvuková vlna do konkrétneho ucha. Tým vedia určiť, odkiaľ zvuk prichádza. Ale drobné vtáky majú vzdialenosť medzi pravým a ľavým zvukovodom len jeden centimeter a časový rozdiel, s ktorým dorazí zvuk do pravého alebo ľavého ucha, je len 35 mikrosekúnd. Preto pri určovaní pôvodu zvuku trasú hlavou, aby tak zväčšili pomyselnú vzdialenosť medzi vlastnými ušami.

• Vtáky dokážu prispôsobovať veľkosť vnútorných orgánov s ohľadom na meniace sa ročné obdobia a páriacu sa sezónu, mení sa im veľkosť nielen pohlavných orgánov, ale aj mozgu.

Okrem fantastickej zmes informácií zo sveta vtákov autor ponúka aj zaujímavú históriu ornitológie. Tu ale citlivejších čitateľov upozorňujem na fakt, že veda pri honbe za informáciami nie je vždy žiarivým príkladom humánneho prístupu k živým tvorom. Jeden aspekt diela, ktorý na mňa veľmi zapôsobil, bolo konzistentné porovnávanie vtáčích zmyslov so zmyslami nás – ľudí. Aj keď autor konštatoval, že zrejme ešte dlhú dobu nebudeme schopní zvieratám porozumieť, vzájomným porovnávaním získavame aspoň matnú predstavu o tom, ako môže vyzerať svet z vtáčej perspektívy. Knihu zakončuje kapitola o emóciách zvierat. Je smutné, že ešte aj v 21.storočí natrafíme na ľudí, ktorí odmietajú fakt, že zvieratá sú schopné prežívať bolesť, smútok či radosť. Birkheadova polemika o tejto téme je vhodne volenou bodkou za jeho výnimočným dielom.

 A ak vás svet operených živočíchov láka natoľko, že vám jedna publikácia o nich nestačí, určite siahnite aj po knihách od Jennifer Ackerman. Vydavateľstvo Kazda jej vydalo fantastickú Genialitu vtákov (dostupná v českom aj slovenskom jazyku) a nedávno vyšla aj jej nová kniha Ptačí způsoby.

Petra

Ďakujem internetovému kníhkupectvu knihcentrum.sk, že mi knihu venovalo.

Majú chobotnice dušu? Majú !

Inteligentné, hravé, šikovné aj poriadne ofrflané. Takéto vlastnosti by ste asi chobotniciam nedali. 

To, že ich naozaj majú, vám dokáže kniha Mají chobotnice duši?

Sy Montgomeryová je známa americká prírodovedkyňa, ktorej práca sa vďaka českému prekladu stáva prístupná aj slovenskému čitateľovi. 

V 250 stranovej knihe nám autorka veľmi prístupnou, až príbehovou formou približuje svet mäkkýšov. Jej fascinácia podmorským svetom a láska k tvorom, ktoré boli ľuďmi dlhé stáročia nepochopené a démonizované, sála z každej vety. 

Cez jej rozprávanie o chobotnici Oktávii, Karme či Aténe sa dozvedáme o týchto pozoruhodných tvoroch veci, ktoré prekvapia aj nejedného, informačne dobre vybaveného prírodomila.

Vedeli ste napríklad, že jediná prísavka Chobotnice veľkej dokáže zdvihnúť 14 kilogramov a tento druh chobotnice má takýchto „zdvíhačov“ až 16 stoviek? To, že chobotnice svojím uhryznutím vpravujú do tela obete nervový jed a ich sliny leptajú tkanivo, asi viete, no to, že tieto nohaté potvorky patria medzi najrýchlejšie rastúcich živočíchov našej planéty, vám možno uniklo.

Autorkino rozprávanie o morských tvoroch, ale aj o iných zvieratách, s ktorými sa preťali jej životné cesty, je plné zaujímavých informácií, anekdot aj historických poznatkov. No nie je to len kniha o nemých tvoroch. Je to mozaika životných príbehov ľudí, ktorí vnímajú svet okolo seba s otvorenými očami. Ľudí, ktorí za slizkou pokožkou posiatou prísavkami vidia charaktery a zvieracie osobnosti.

Chobotnice sú síce farboslepé, no farbu svojho tela dokážu meniť lepšie ako chameleóny. Jedným ťahom svojej prísavky vám dokážu vylúpiť oko z jamky, no zároveň vás vedia pohladiť nežne ako pierko. Jedným krátkym dotykom chápadla rozpoznajú vaše momentálne emočné naladenie. To, či ste smutní alebo veselí, či ste muž alebo žena, usúdia expresne rýchlou chemickou analýzou vášho potu. Rovnako rýchlo si ale vedia aj premyslieť, či ste potenciálna chutná večera. 

Mají chobotnice duši je výborná kniha pre kohokoľvek, kto sa rád dozvedá nové veci nenáročnou formou. Vydavateľstvo Kazda opäť potvrdilo, že dokáže vybrať skvelý titul do bohatého portfólia svojich kníh zameraných na prírodu, ktoré svojou pútavosťou dokážu osloviť širokú čitateľskú verejnosť.

Petra

 Ďakujem kníhkupectvu  knihcentrum.sk za darovanie tejto skvelej knihy. 

Niall Ferguson: Věž a náměstí // ...nie je sieť ako sieť!

Historické knihy sú zamerané na rôzne obdobia, rôzne problematiky a témy. No všetky majú niečo spoločné - dejiny vnímajú cez hierarchie, dynastie či iné mocenské usporiadania. Na tom by asi nikto nič zvláštne nepobadal. Až do chvíle, kým na tento fakt neupozornil jeden z najznámejších súčasných historikov Niall Ferguson v knihe Věž a náměstí (Argo/Dokořán). Ten si totiž do hľadáčika svojej novej knihy vzal siete, či inak povedané -voľné organizačné usporiadania.  Nazerá na ne ako na životaschopný organizmus, ktorý sa vyvíjal spolu s ľudstvom. Ferguson dokonca siete považuje za historicky staršie a sociálne významnejšie ako staroveké hierarchie.

Keď som brala knihu do ruky, nerozumela som, prečo sa autor rozhodol pre tajuplný názov "Veža a námestie." No po prečítaní tohto rozsiahleho diela mi je jeho zámer úplne jasný. Vežou metaforicky označuje formálne sídlo hierarchickej moci, námestie zase vníma ako kolísku neformálnych sietí tvorených na základe sociálnej interakcie.

Autor hneď v úvode hovorí, že sa knihou snaží povedať príbeh o vzájomnom pôsobení sietí a hierarchií od staroveku po veľmi nedávnu minulosť. Spája poznatky z viacerých odborov, od ekonómie po sociológou, od neurovedy po organizačné správanie. Pomocou rozprávania tohto príbehu sa autor snaží poukázať na to, že spoločenské siete mali v našich dejinách omnoho väčší význam, ako sú im historici ochotní priznať. Ferguson v snahe poukázať na dôležitosť sietí ponúka hutný prierez dejinami ľudstva. Časovo obsiahne obdobie od iluminátov a zastaví sa až pri Trumpovom volebnom víťazstve. Na skoro 500 stranách spolu vybojujeme protestantskú, informačnú či priemyselnú revolúciu, prežijeme hladomor aj hospodárske krízy, pocítime vplyv mocných politikov a stretneme aj veľa známych spisovateľov. Mená a historické udalosti sa tu striedajú rýchlosťou blesku, a aj preto by som toto dielo odporučila čítať v blízkosti internetového vyhľadávača. Ferguson z pohľadu sietí vníma ako dva najväčšie časové míľniky Gutenbergovu kníhtlač a vznik internetu. Tieto dva historické momenty silno ovplyvnili aj dovtedy neotrasiteľné hierarchie a je im preto venovaná aj značná pozornosť.

Ferguson je historik telom aj dušou. Studnica jeho poznatkov je naozaj hlboká a pre obyčajného čitateľa - nehistorika, môže byť občas ťažké udržať s ním krok. Aj preto oceňujem vhodne zvolenú dĺžku kapitol, ktorá pomáha lepšej vstrebateľnosti diela.

Obsiahnuť obrovský rozsah Fergusonových myšlienok v krátkej recenzii je nad moje schopnosti,  preto na koniec článku pridávam dlhšie citácie. Myslím, že najlepšie priblížia originalitu, revolučnosť a tématickú obsiahlosť knihy.

Sila Fergusonovho rozprávania je v jeho schopnosti prepájať empirické fakty so zaujímavými anekdotami a pikoškami za súčasného vytvorenia kolosálneho projektu, ktorý skvele prepája minulosť so súčasnosťou. Fergusonovo originálne uchopenie dejín a talent pre rozprávanie z neho právom spravili uznávaného autora historických diel. Kniha Věž a náměstí je toho ďalším dôstojným príkladom.

"Homo sapiens se vyvinul v prehistorickém období jako kooperativní opice s jedinečnou schopností vytvářet sítě, tj. komunikovat a spolupracovat v kolektivu. Tato schopnost nás odlišuje od všech ostatních zvířat. Slovy evolučního biologa Josepha Henricha nejsme prostě jen méně osrstění šimpanzi s větším mozkem, tajemství našeho úspěchu jakožto druhu spočívá v kolektivních mozcích našich komunit."

"Neustále se vracející a téměř všudepřítomná potíž starověkých dějin byla, že občané válčících států všeobecně delegovali nadměrnou moc na dědičnou válečníckou elitu a stejně tak na elitu kněžskou, jejíž funkcí bylo vštěpovat lidem náboženské učení a další legitimizační ideje. Všude, kde k tomu došlo, byly sociální sítě pevně podřízené výsadám hierarchie. Gramotnost byla privilegium. Údělem obyčejného muže nebo obyčejné ženy bylo dřít. Žili ve vesnicích, navzájem laterálně izolovaní (slovy Ernesta Gellnera) od všech sousedů až na ty zcela nejbližší. Tento stav izolovanosti působivě ztvárnil jako jakousi trvalou mentální mlhu Kazuo Ishiguro v románu Pohřbený obr. Jedině vládnoucí elita byla s to udržovat styky síťového druhu na delší vzdálenosti: například egyptští faraoni, jejichž sítě se ve 14. století př.n.l. rozprostíraly od kanaanských lokálních pracovníků po jejich protějšky ve městech jako Babylon, Mitanni nebo Chattušaš. I tyto elitní sítě však představovali pro hierarchický řád hrozbu: již v nejstarších historických záznamech se můžeme dočíst o spiknutích a intrikách, jako byly ty proti Alexandrovi Velikému - o temných a zlovolných shlucích uvnitř sítě. V tomto světě nebyli podporováni inovátoři, ti, kdo nevyhovovali normě, byli posíláni na smrt. V tomto světě neplynuly informační sítě zdola nahoru nebo skrz, nýbrž shora dolů, pokud vůbec."


Vydavateľstvo: Argo / Dokořán
Rok vydania: 2019
Počet strán: 508
Preklad: Jan M. Heller

Petra

Ďakujem internetovému kníhkupectvu knihcentrum.sk , že mi knihu venovalo. 

Každý klame // ...dáta ako ich nepoznáme!

Čo myslíte, kto vás pozná najlepšie? Vy sami? Vaši priatelia, partner či vaši rodičia? Ak si myslíte, že najlepšie vás pozná vám dobre známa osoba z mäsa a kostí, ste na omyle. Pri predpoklade, že sme tu všetci priemerní užívatelia internetu, je odpoveď na túto otázku jasná. Najlepšie vás pozná Google!

Ako je to možné? Jednoducho. Každý totiž klame. Klameme šéfovi, priateľom aj partnerom. A klameme dokonca aj sami sebe. Svoju úprimnú a pravdivú stránku si nechávama pre intímne chvíľky s internetovým algoritmom. Jemu sa zdôveríme so svojimi najhlbšími obavami, chlípnymi túžbami či morbídnymi obsesiami. Google nás pozná ako nikto iný. Ak neveríte, prečítajte si Každý klame!

Autor Seth Stephens-Davidowitz, bývalý dátový analytik v spoločnosti Google, ponúka skvelo zostavenú kompiláciu dát (tzv. BIG DATA) získaných z internetového vyhľadávača. Tie dopĺňa výstižnou interpretáciou a trefnými bonmotmi. Základnou myšlienkou diela je poukázať na to, že človek nerobí to, čo hovorí, že robí. Aspoň nie vždy. A to sa odzrkadľuje aj na skreslených štatistikách a výsledkoch rôznych dotazníkov, ankiet a prieskumov. Pretože - buďme k sebe úprimní -, keď vás zastaví mladý brigádnik niekde pred supermarketom s otázkou: "...a ešte sa vás opýtam, v akej z nasledujúcich kategórií sa pohybuje váš čistý príjem domácnosti." , nie každý sa mu prizná, že vlastne žije z ruky do úst. A takto je to vlastne so všetkým.

Žiarivým príkladom toho, ako sa navzájom klameme, sú sociálne siete - výkladná skriňa šťastia, úspechu a radosti. Najčastejšie slová, ktoré napríklad na Twitteri či Instagrame používajú manželky vo vzťahu k manželovi sú: najlepší, môj najlepší kamarát, úžasný, najúžasnejší, zlatý. Ale čo ženy píšu do vyhľadávača, keď sú mimo sociálnych sietí? V spojení so svojou polovičkou používajú slová ako: gay, kretén, úžasný, otravný, zlomyseľný. To neznie ako ideálny vzťah, čo myslíte?

Kniha Každý klame prostredníctvom dát a analýzy toho, čo vlastne užívatelia Googlu, Facebooku či Netflixu vyhľadávajú a na aké otázky sa pýtajú, ukazuje naše pravé ja. Táto kniha je výborná, univerzálna, šokujúca, dynamická, zábavná a hlavne - je to kniha doslova nabitá faktami, ktoré vás nielen pobavia, ale hlavne nastavia zrkadlo celej spoločnosti.

Napriek tomu, že sa autor sústreďuje hlavne na americké obyvateľstvo, svoju pointu ukazuje na univerzálnych témach - ekonomika, rasizmus, sex, vzťahy, zdravie či politika. Myslím, že toto je naozaj jedna z tých kníh, o ktorej tu môžem spievať ódy, no aj tak nedokážem zachytiť jej úžasnú pestrosť, preto prikladám aspoň niekoľko citácií, ktoré vás, verím, nalákajú na ďalšie čítanie!

"Google data naznačujú aj dôvod, kvôli ktorému sa ľudia tak často vyhýbajú sexu: veľké obavy, ktoré sú často nemiestne. Začneme s obavami mužov. Nie je novinkou, že mnohí z nich majú obavy z ich mužského obdarenia. Stupeň týchto obáv je však naozaj vážny. Muži kladú Googlu oveľa viac otázok o ich sexuálnom orgáne ako o ktorejkoľvek inej časti ich tela: viac než o pľúcach, pečeni, nohách, ušiach, nose, hrdle a mozgu dohromady. Muži vyhľadávajú oveľa viac informácií o tom, ako si zväčšiť penis, než o tom, ako by si mali naladiť gitaru, usmažiť omeletu alebo vymeniť pneumatiku. Najväčšou starosťou týkajúcou sa steroidov nie je to, či môžu poškodiť zdravie, ale či môžu zmenšiť veľkosť penisu."

"Vo svete Facebooku sa zdá, že každý mladý dospelý je v sobotu večer na super párty. V reálnom svete je väčšina z nich osamote doma a pozerajú na Netflixe jednu časť šou za druhou. Vo svete Facebooku priateľka zverejní 26 šťastných fotiek z jej úniku zo všedných dní so svojím priateľom. V reálnom svete hneď po tom, ako zverejní tieto fotky, na Googli vyhľadá : môj priateľ so mnou nechce mať sex."

"Zamyslite sa nad vašou vlastnou skúsenosťou s Googlom. Tipujem, že ste už zopárkrát naťukali do vyhľadávacieho riadku veci odhaľujúce správanie alebo myšlienky, ktoré by ste si váhali pripustiť v slušnej spoločnosti. Naozaj existujú ohromujúce dôkazy o tom, že väčšina Američanov hovorí Googlu veľmi osobné veci. Američania napríklad vyhľadávajú porno oveľa častejšie, ako počasie. "

Vydavateľstvo: Albatrosmedia (Lindeni)
Rok vydania: 2019
Počet strán: 272
Preklad: Katarína Russouw

Petra

Soren Sveistrup: Gaštanko: // ...skvelé nordic noir!

Pojem "severská krimi" je synonymom temných trilerov. Jej autori neuhýbajú pred krutosťou a explicitným opisom násilia. Gaštanko je svojou temnotou typický severan. Autor nám ponúka štedrú náruč násilných scén, no robí to vecne. Zámerom totiž nie je šokovať, ale upozorniť na smutný problém našej spoločnosti - na nedostatočný štátny systém ochrany tých najbezbrannejších - našich detí. A o to desivejšiu atmosféru kniha navodí .

Prológ tohto vysoko hodnoteného trileru je zasadený do minulosti a je ako vystrihnutý z masakru motorovou pílou. No namiesto píly tu okolo seba šviháme sekerou. Latka brutality je nastavená vysoko a čitateľovi je jasné, že toto nie je kniha pre slabé žalúdky. Po opustení počiatočnej, doslova vyvražďovacej scény sa prenášame do prítomnosti. Spolu s vyšetrovateľmi Thulinovou  a Hessom stojíme pred ťažkou úlohou. Musíme vypátrať sériového vraha, ktorý má zvláštnu záľubu v gaštanových panáčikoch.

Ostanem pri svojom tradičnom hodnotení krimi trilerov a z dejovej línie toho viac neprezradím. Poviem len, že máme tú česť s prepracovaným vyšetrovaním a výraznými, jednoznačne definovanými hrdinami, ktorí sú vďaka svojím mnohým nedostatkom vykreslení naozaj uveriteľne. Mne osobne utkvela v pamäti pozoruhodná minoritná postava, ktorú sme navštívili v psychiatrickej liečebni. Tá scéna bola par excellence!

Okrem jednej scény, ktorá pripomína americký akčný film, sa pohybujeme v medziach typického "nordic noir". Čisté dejové línie, priamočiarosť odkazu a desivá príčina páchaných zločinov je vynikajúco spracovaná. Až zarážajúco skvelo, keďže ide o autorov debut.

Gaštanko je skvelý titul pre milovníkov tohto žánru.  Pokojne ho môžete kúpiť aj naslepo ako darček pre fanúšikov severskej literatúry. Som si viac ako istá, že s touto knihou budú spokojní.

----------------------
Vydavateľstvo: Lindeni (Albatrosmedia.sk)
Rok vydania: 2019
Počet strán: 461
Preklad: Adrián Takáč
----------------------

Petra

Cham/Whiteson: O čem víme prd // ...skvelá pochúťka pre nerdov!

Čítali ste niekedy naozaj vtipnú knihu o fyzike? Nie? A chceli by ste? Žiadny problém! Jednu absolútne geniálnu prinieslo vydavateľstvo Práh.

O čem víme prd je napriek svojmu odbornému zameraniu naozaj prekvapivo vtipná kniha!
A nielen to. Je to kniha s nespočetným množstvom humorných ilustrácií. Ale čo je najpodstatnejšie - je to kniha prešpikovaná úžasne zaujímavými informáciami nielen o fyzike, ale hlavne o vesmíre.

A prečo ten podivný názov: O čem víme prd ? Vysvetlenie je jednoduché. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že ľudstvo už objavilo snáď aj neobjaviteľné a neexistuje otázka, na ktorú by sme nemali odpoveď - o vesmíre toho naozaj vieme praobyčajné PRD.

"Představte si, že byste si celý život mysleli, kdovíjak máte parádní a prostorný dům, a že by pro vás tenhle dům představoval veškerou existenci. A pak jednoho dne zjistíte, že ve skutečnosti jde jen o spodních pět pater stopatrového věžáku s luxusními byty. Vaše životní situace se najednou výrazně zkomplikovala. Dvacet sedm ze zbývajících pater patří něčemu těžkému, ale neviditelnému, čemu říkáme temná hmota. Možná se z toho vyklubou fajn sousedi, nebo taky dost pochybné existence.
A z nějakého důvodu se vám na chodbách vyhýbají.
Rovných šedesát osm z ostatních pater je pak skoro naprostou záhadou. Těch zbývajících 68 procent vesmíru představuje něco, čemu fyzikové říkají "temná energie". Jde o největší kus reality a my máme jen mizivou představu o tom, co je zač."

Prvá polovica knihy ponúka zahrievací úvod do krás fyziky. Autorské duo Cham / Whiteson preberú originálnym spôsobom tajomstvá gravitácie, času či rýchlosti svetla. Pre vychutnanie si tohto literárneho skvostu je potrebné mať aké-také znalosti pojmov z chémie (ako protón či elektrón) a mali by sme taktiež rozumieť základným pravidlám fyziky. No nebojte sa, nemusíte z nej mať doktorát.

"Využíváte na telefonu GPS? Přesný systém GPS mohl vzniknout jen díky tomu, že se Einstein zaobíral otázkou, co se děje s věcmi letícími rychlostí světla - což je něco, k čemu tady na Zemi moc často nedochází. Vedlo to ale k myšlence relativity, bez které by GPS nikdy nebyla přesná."

Po zahrievacej prvej polovici knihy už v odbornosti pritvrdzujeme a čitateľ bude musieť pri lúskaní stránok zapojiť aj svoju predstavivosť. Reč bude totiž o kvantovej mechanike, antihmote, rozpínaní vesmíru či o teórii strún. Vysoká odbornosť je ponúknutá veľmi odľahčeným až komixovým štýlom rozprávania a kniha je absolútnou pochúťkou pre všetkých "nerdov". A ani v druhej polovici knihy nie je núdza o bonmoty. Parabolický pohyb je predstavený prostredníctvom hopsajúceho paviána a porušovanie pravidla kauzality nám názorne ukáže kocúr Láďa. Celé dielo je zakončené zamyslením sa nad pravdepodobnosťou, či sme vo vesmíre sami. A samozrejme, túto pravdepodobnosť si aj názorne vypočítame! A opäť veľmi vtipne!

"Všichni vnímáme čas stejně (normálním tempem sekundy za sekundu), ale když se jeden z nás pohybuje ve srovnání s druhým výrazně rychleji, budou se naše hodiny rozcházet."

Osobne som z tejto knihy absolútne nadšená! Prvé kapitoly som vyslovene zhltla, neskôr som už zapájala všetky synapsy v mozgu a užívala som si výzvy, ktoré predo mňa autori kládli. Občas som si niečo vygooglila, občas niečo prečítala dvakrát, ale hlavne - ani na malú chvíľku som sa nenudila.
O čem víme prd naozaj vrelo odporúčam!

Petra

-----------------------------------
Vydavateľstvo: Práh
Počet strán: 368
Rok vydania: 2019
Preklad: Jiří Petrů
-----------------------------------

Ďakujem internetovému kníhkupectvu knihcentrum.sk, že mi knihu venovalo.

Robert Bryndza: Deväť brestov // ...naskočte na vlak novej krimi série!

Autora Roberta Bryndzu asi čitateľom kriminálok extra predstavovať nemusím. Jeho napínavá séria s Erikou Fosterovou je veľmi populárna. Priznám sa, mňa táto séria minula. Autora som si všimla, až keď mu vychádzala už tretia kniha, a to sa mi na rozbehnutý vlak už naskakovať nechcelo.

No teraz Bryndza prichádza s úplne novou sériou a tento vláčik som si už ujsť nenechala! :)
Na Deviatich brestoch je cítiť, že je z pera skúseného autora, ktorý vie, čo na jeho čitateľov funguje. Knihu začína skvelým dejovým zvratom!  Ten vás zaručene zaujme a priklincuje k stránkam knihy.

Bývalá vyšetrovateľka Kate Marshallová pôsobí na univerzite a jej život je napriek búrlivej minulosti pokojný. No Damoklov meč, ktorý nad ňou posledné roky hrozivo visel, zrazu bez varovania vypadol z pošvy. Marshallová sa púšťa do vyšetrovania brutálnej vraždy, ktorá sa jej zvláštnym spôsobom dotýka. Staré rany začínajú opäť krvácať.

A nielen to. Kanibal, ktorý bol odsúdený pred 15-timi rokmi za brutálne vraždy, otvára svoje nebezpečné chápadlá. Vraždy na okolí sa totiž až nápadne podobajú na jeho rukopis. Ale ako je to možné, keď on sedí v cele pre zvlášť nebezpečných psychopatických vrahov? Má snáď nejaké tajné kontakty? Pomáha mu niekto mimo väzenia? Alebo má komplica priamo vo vnútri? A prečo sa Marshallová zrazu tak veľmi bojí o svojho syna?

Deväť brestov je vynikajúca a nenáročná kniha, ponúkajúca skvelý oddych od každodennej rutiny.  Osobne som ocenila aj príjemné striedanie tempa. Kniha začína a končí skvelým ohňostrojom, no v jej jadre autor zbytočne neženie veci do extrémov. Ako celok dielo pôsobí veľmi vyvážene, a to aj vďaka zaujímavým hlavným, ale aj vedľajším postavám. A čerešničkou na torte je tu rozhodne vrah zatvorený v psychiatrickom ústave. Toto prostredie jednoducho funguje a navodzuje neopakovateľnú atmosféru!

Úvod do novej Bryndzovej série si nenechajte ujsť - na tento vlak určite naskočte! :)

----------------------
Vydavateľstvo: Albatrosmedia.sk (Lindeni)
Počet strán: 376
Rok vydania: 2019
Preklad: Vladislav Gális
----------------------

Petra

Alex Michaelides: Tichá pacientka // ...lišiacky thriller!

Ale prečo nič nehovorí?
Euripides,
Alcestis

Hľadáte originálnu drámu, ktorá nešokuje svojou zvrátenou brutalitou, ale prekvapí premyslenou zápletkou? Máte radi skvelé twisty, ktoré prichádzajú ako blesk z jasného neba? Dokážete oceniť šalamúnske zakomponovanie prvkov gréckej tragédie do moderného diela?
Tak si určite prečítajte Tichú pacientku!

Dej otvárame okamžite a bez čakania - hneď na prvej strane nás čaká pôsobivý úvod. Pozeráme do očí mladej ženy, ktorá práve zabila svojho manžela. Strelila ho do tváre. Päťkrát. A onemela. Zvyšok deja sa pohybujeme v psychiatrickej liečbni a spolu s mladým lekárom Theom sa všemožne snažíme tajomnú vrahyňu rozrozprávať. Všetci potrebujeme pochopiť, prečo to spravila. Prečo?!

Alex Michaelides svojím debutom ohromil širokú čitateľskú verejnosť. A niet sa čomu čudovať. Jeho Tichá pacientka ponúka nevšedný zážitok. A okrem skvelého deja na nás čaká aj malý bonus. Ak dokážete čítať medzi riadkami, všimnete si drobné prvky gréckej tragédie akoby ledabolo pohodené všade naokolo. Nielenže samotný dej otvárame citátom z Alcestis, no autor dielo vystaval na komornej scéne a vedľajšie postavy používa len ako nenápadný komparz. Dôležitým nástrojom Michaelidesovho vyjadrovania je výtvarné umenie a celá štruktúra knihy s grandióznym finále pripomína starú dobrú grécku tragédiu. Veľmi lišiacke!

Tichá pacientka nie je triler, v ktorom bezhlavo naháňame sériového psychopata. Neštveme sa za indíciami ani nevypočúvame desiatky hlavných podozrivých. Nie, tohto tu už predsa bolo dosť. Autor nekopíruje už 100x napísané. Prichádza s niečím novým. Ponúka znepokojujúcu analýzu tých najhlbších ľudských pocitov - lásky a nenávisti. A robí to podmanivým štýlom. Veď uznajte - strelila ho do tváre. Päťkrát. A potom onemela. PREČO?!

----------------------------------------
Vydavateľstvo: Albatrosmedia.sk (Lindeni)
Počet strán: 352
Rok vydania: 2018
Preklad: Ina Martinová
---------------------------------------

Petra

Laura Shepherd-Robinson: Krvavý cukr // ...opäť jeden skvelý historický thriller!

Dobrých historických thrillerov na našom trhu nie je veľa, a tak som rada, že po výbornej knihe Kde se skrývá ďábel sa mi dostal do ruky aj Krvavý cukr. Autorka Laura Shepherd-Robinsonová sa pustila do neľahkej témy otroctva v osemnástom storočí. Naštudovala si veľa kvalitnej literatúry, dokonca siahla aj po skvelom Olusogovi (Black and British) a vytvorila dielo, ktoré je nielen pútavé, no hlavne poukazuje na smutne krvavú minulosť dnes prosperujúcich krajín.

"Červen 1781, Anglie. Na háku v deptfordské loděnici je nalezeno tělo. Umučené k smrti s vypálenou otrokářskou značkou."

Kapitán Harry Corsham sa vrátil do Anglicka ako vojnový hrdina. Doma ho čaká sľubná politická kariéra, no jeho súkromný život pokrivkáva. Harryho manželstvo je zahalené podivným tajomstvom, ktoré nejako súvisí s jeho  bývalým najlepším priateľom - abolicionistom Tadom. Jedného dňa na dvere Corshamovcov zaklope zúfalá Amélia - Tadova sestra. Tadovi sa údajne posledné dni niekto vyhrážal smrťou kvôli tomu, že sa snažil odhaliť ohavné tajomstvo súvisiace s obchodom s otrokmi. Harry Corsham sa vydáva Tada hľadať. To, čo pri svojom pátraní nájde, je šokujúci kus histórie.

Krvavý cukr vo svojej prvej polovici nesie znaky debutového románu. Autorka sa občas zbytočne utvrdzuje v tom, či čitateľ všetkému rozumie, čo môže pôsobiť trošku ťažkopádne. No akonáhle sú karty rozdané, autorku začiatočnícke obavy úplne opustia. Začne písať srdcom, nie hlavou a kniha okamžite naberie na tempe, svižnosti a napriek ťažkej téme aj na ľahkosti.

V čom autorka naozaj zahviezdila, je navodenie ponurej autentickej atmosféry. A nebočí ani od explicitného popisu násilia. Pri čítaní máme pocit, že sa prechádzame nebezpečným deptfordským prístavom plným skrachovancov, ožranov a prostitútok.  Zúfalstvo, chudoba a vlhká špina sa nám derú pod nechty. Na krku ucítime dych opitého námorníka a za rukáv nás potiahne škaredá vyžitá žena, ponúkajúca "cestu do neba". A pri tom všetkom budeme hľadieť do očí otrokov, ktorí stratili nádej aj sebaúctu a ktorí sú , podľa platného zákona osemnásteho storočia, neživý majetok svojho otrokára.

"Nemyslete si, že na nás se ty zoufalé dny na moři nijako nepodepsaly. Hrát si na Boha, rozhodovat, kdo bude žít a kdo zemře. Říkal jsem si, že je to jako topit fenky z vrhu šťeňat. (...) Jenže černoši si nejsou přísně vzato lidé, ale zároveň to nejsou zvířata. Zvířata nevolají své milované. Ještě dnes slyším jejich křik."
"To si myslíte? Že Afričané nejsou tak docela lidé?"
"Věda mluví jasně. Černoch je zakrnělá forma lidské bytosti a bližší příbuzenský vztah má k opicím než k nám dvěma."

Krvavý cukr je výborná kniha, na ktorú sa zo začiatku musíte trocha naladiť, no od polovice ju už nepustíte z ruky. Odporúčam fanúšikom kvalitnej historickej beletrie, ktorí sa neboja postaviť  zoči-voči brutálnej realite našich dejín.

-----------------------------------------
Vydavateľstvo: HOST
Počet strán: 405
Preklad:Petra Johana Poncarová
Rok vydania: 2019
-----------------------------------------

Petra

Ďakujem internetovému kníhkupectvu knihcentrum.sk, že mi knihu venovalo.

Cara Hunter: V tme // ...v nenápadnosti je sila!

Máte radi kriminálky s prepracovaným vyšetrovaním, bez zbytočného brutálneho násilia, no s poriadnou dávkou dôvtipu? 

Obľubujete prekvapivé konce a dej, počas ktorého si niekoľkokrát tipnete vraha - a vždy zle? 

Tak zbystrite pozornosť, je tu kniha V TME!

Únos, vražda, pomsta a diabolský plán, za ktorý by sa nehanbil ani samotný Satanáš! To všetko je tu namixované tak, aby si prišiel na svoje každý milovník kvalitnej krimošky.

Štruktúra knihy je skutočne originálna. Okrem popisu spôsobu vyšetrovania si môžeme prečítať napríklad samotné prepisy výpovedí svedkov a nahliadneme aj do mapy miesta činu. Vďaka týmto pomôckam sa môžeme na chvíľku zahrať na dektíva Babočku. :)

Spočiatku dej pôsobí (presne ako obálka) - veľmi nenápadne. Z úvodných kapitol sa nám môže zdať, že sa autorka zameriava len na procedúru vyšetrovania. No postupne na nás vyskakujú kostlivci snáď z každej skrine a to, čo sa nám najskôr zdalo nenápadné, sa stáva nepredvídateľné, netypické a podmanivo tajomné. (A tá obálka dostane v závere knihy taktiež svoju prekvapivú pointu!)

Asi ste si všimli, že zámerne zatajujem dej. Nie som ochotná prezradiť ani toľko, koľko prezrádza anotácia. Ja som šla do knihy úplne naslepo a odporúčam to aj vám. Čím menej o knihe viete, tým viac si ju vychutnáte. Prezradím len toľko, že dej je naozaj poprepájaný skrz naskrz a celkom praktické bude, ak si na papierik zapíšete mená. Hlavne tie mužské sa občas pletú a malá pomôcka tak môže prísť vhod.

Na trhu máme v dnešnej dobe nespočetne veľa kriminálok, trilerov a knižných sérií. Je naozaj ťažké si z nich vybrať "tú svoju". Na knihu V TME  sa ale určite skúste pozrieť, pretože autorka vydala už ďalšie príbehy s detektívom Fawleym a ja pevne verím, že ich vydavateľstvo Lindeni už čoskoro preloží. Celá séria má veľký úspech v zahraničí a ako sa zdá, u nás doma na ňu taktiež prichádzajú len samé pozitívne recenzie. Zaslúžene!

Ešte malá poznámka na záver. V češtine vyšla autorke aj kniha Někdo blízký (taktiež odporúčam), ktorá je prvou a úvodnou knihou série s detektívom Fawleym. No nemusíte sa vôbec obávať, knihu V TME môžete na 100% čítať ako samostatnú knihu a o nič neprídete. 

-----------------------------
Vydavateľstvo: Lindeni (Albatrosmedia.sk)
Počet strán: 400
Preklad: Vladislav Gális
Rok vydania: 2019
----------------------------

Petra

Alex North: Šepkár // ...viacvrstvový krimiromán!

"Ak necháš dvere napoly otvorené, čoskoro začuješ niečo šeptom ševelené.
Ak sa hráš sám vonku, nepôjdeš hneď do svojho domku. 
Ak zabudneš okno zatvoriť, začuješ ho za sklom šramotiť. 
Ak si smutný, skľúčený a sám, príde si po teba Šepkár k vám."

Ústredná detská básnička knihy Šepkár toho zahaľuje aj odkrýva naozaj veľa. Pri prvom prečítaní je nám hneď jasné, že máme pred sebou ponurú drámu, zrejme s prvkami krimi. Pri druhom prečítaní sa pred nami odvinie smutný obraz skľúčeného osamoteného dieťaťa. A presne taká je aj táto kniha - dvojvrstvová. So skrytým odkazom.

Zúfalý otec, spisovateľ na voľnej nohe, je nútený zo dňa na deň prevziať plnú zodpovednosť za svojho malého syna Jaka.  Jeho manželka bola totiž za podivných okolností nájdená v dome mŕtva. Aby otec so synom zabudli na túto traumatizujúcu skutočnosť, rozhodnú sa odsťahovať sa do mesta zvanom Featherbank. Našli tam dom, ktorý si chlapec okamžite zamiloval. Háčik je v tom, že dom má za sebou nielen ponurú minulosť, no v mestečku sa začnú strácať malí chlapci. Po rokoch znova.

Alex North napísal naozaj pozoruhodný debut, ktorý môžete čítať ako výborné podivné dielko so skvelou ponurou amosférou. Alebo sa môžete myšlienkovo zavŕtať trošku hlbšie. Môžete nahliadnuť  pod druhú vrstvu básničky. Odhalíte tak krehkú detskú dušu vyrovnávajúcu sa s jedným z najťažších životných zážitkov.

Akokoľvek tento krimiromán uchopíte, určite si ho najviac vychutnáte, ak ho budete čítať doma sami. Najlepšie večer na dušičky. Len pred čítaním nezabudnite pozatvárať okná a dvere. Veď čo ak by ste náhle za oknom začuli podivné ševelenie vetra... možno vás prišiel navštíviť Šepkár!

-----------------------------
Vydavateľstvo: Lindeni (Albatrosmedia)
Počet strán: 367
Preklad: Alojz Keníž
Rok vydania: 2019
-----------------------------

Petra