Stránky

24. 11. 2019

Robert Bryndza: Deväť brestov // ...naskočte na vlak novej krimi série!




Autora Roberta Bryndzu asi čitateľom kriminálok extra predstavovať nemusím. Jeho napínavá séria s Erikou Fosterovou je veľmi populárna. Priznám sa, mňa táto séria minula. Autora som si všimla, až keď mu vychádzala už tretia kniha, a to sa mi na rozbehnutý vlak už naskakovať nechcelo.

No teraz Bryndza prichádza s úplne novou sériou a tento vláčik som si už ujsť nenechala! :)
Na Deviatich brestoch je cítiť, že je z pera skúseného autora, ktorý vie, čo na jeho čitateľov funguje. Knihu začína skvelým dejovým zvratom!  Ten vás zaručene zaujme a priklincuje k stránkam knihy.

Bývalá vyšetrovateľka Kate Marshallová pôsobí na univerzite a jej život je napriek búrlivej minulosti pokojný. No Damoklov meč, ktorý nad ňou posledné roky hrozivo visel, zrazu bez varovania vypadol z pošvy. Marshallová sa púšťa do vyšetrovania brutálnej vraždy, ktorá sa jej zvláštnym spôsobom dotýka. Staré rany začínajú opäť krvácať.

A nielen to. Kanibal, ktorý bol odsúdený pred 15-timi rokmi za brutálne vraždy, otvára svoje nebezpečné chápadlá. Vraždy na okolí sa totiž až nápadne podobajú na jeho rukopis. Ale ako je to možné, keď on sedí v cele pre zvlášť nebezpečných psychopatických vrahov? Má snáď nejaké tajné kontakty? Pomáha mu niekto mimo väzenia? Alebo má komplica priamo vo vnútri? A prečo sa Marshallová zrazu tak veľmi bojí o svojho syna?

Deväť brestov je vynikajúca a nenáročná kniha, ponúkajúca skvelý oddych od každodennej rutiny.  Osobne som ocenila aj príjemné striedanie tempa. Kniha začína a končí skvelým ohňostrojom, no v jej jadre autor zbytočne neženie veci do extrémov. Ako celok dielo pôsobí veľmi vyvážene, a to aj vďaka zaujímavým hlavným, ale aj vedľajším postavám. A čerešničkou na torte je tu rozhodne vrah zatvorený v psychiatrickom ústave. Toto prostredie jednoducho funguje a navodzuje neopakovateľnú atmosféru!

Úvod do novej Bryndzovej série si nenechajte ujsť - na tento vlak určite naskočte! :)

----------------------
Vydavateľstvo: Albatrosmedia.sk (Lindeni)
Počet strán: 376
Rok vydania: 2019
Preklad: Vladislav Gális
----------------------

Petra

17. 11. 2019

Alex Michaelides: Tichá pacientka // ...lišiacky thriller!


Ale prečo nič nehovorí?
Euripides,
Alcestis

Hľadáte originálnu drámu, ktorá nešokuje svojou zvrátenou brutalitou, ale prekvapí premyslenou zápletkou? Máte radi skvelé twisty, ktoré prichádzajú ako blesk z jasného neba? Dokážete oceniť šalamúnske zakomponovanie prvkov gréckej tragédie do moderného diela?
Tak si určite prečítajte Tichú pacientku!

Dej otvárame okamžite a bez čakania - hneď na prvej strane nás čaká pôsobivý úvod. Pozeráme do očí mladej ženy, ktorá práve zabila svojho manžela. Strelila ho do tváre. Päťkrát. A onemela. Zvyšok deja sa pohybujeme v psychiatrickej liečbni a spolu s mladým lekárom Theom sa všemožne snažíme tajomnú vrahyňu rozrozprávať. Všetci potrebujeme pochopiť, prečo to spravila. Prečo?!

Alex Michaelides svojím debutom ohromil širokú čitateľskú verejnosť. A niet sa čomu čudovať. Jeho Tichá pacientka ponúka nevšedný zážitok. A okrem skvelého deja na nás čaká aj malý bonus. Ak dokážete čítať medzi riadkami, všimnete si drobné prvky gréckej tragédie akoby ledabolo pohodené všade naokolo. Nielenže samotný dej otvárame citátom z Alcestis, no autor dielo vystaval na komornej scéne a vedľajšie postavy používa len ako nenápadný komparz. Dôležitým nástrojom Michaelidesovho vyjadrovania je výtvarné umenie a celá štruktúra knihy s grandióznym finále pripomína starú dobrú grécku tragédiu. Veľmi lišiacke!

Tichá pacientka nie je triler, v ktorom bezhlavo naháňame sériového psychopata. Neštveme sa za indíciami ani nevypočúvame desiatky hlavných podozrivých. Nie, tohto tu už predsa bolo dosť. Autor nekopíruje už 100x napísané. Prichádza s niečím novým. Ponúka znepokojujúcu analýzu tých najhlbších ľudských pocitov - lásky a nenávisti. A robí to podmanivým štýlom. Veď uznajte - strelila ho do tváre. Päťkrát. A potom onemela. PREČO?!

----------------------------------------
Vydavateľstvo: Albatrosmedia.sk (Lindeni)
Počet strán: 352
Rok vydania: 2018
Preklad: Ina Martinová
---------------------------------------
Petra

14. 11. 2019

Laura Shepherd-Robinson: Krvavý cukr // ...opäť jeden skvelý historický thriller!


Dobrých historických thrillerov na našom trhu nie je veľa, a tak som rada, že po výbornej knihe Kde se skrývá ďábel sa mi dostal do ruky aj Krvavý cukr. Autorka Laura Shepherd-Robinsonová sa pustila do neľahkej témy otroctva v osemnástom storočí. Naštudovala si veľa kvalitnej literatúry, dokonca siahla aj po skvelom Olusogovi (Black and British) a vytvorila dielo, ktoré je nielen pútavé, no hlavne poukazuje na smutne krvavú minulosť dnes prosperujúcich krajín.

"Červen 1781, Anglie. Na háku v deptfordské loděnici je nalezeno tělo. Umučené k smrti s vypálenou otrokářskou značkou."

Kapitán Harry Corsham sa vrátil do Anglicka ako vojnový hrdina. Doma ho čaká sľubná politická kariéra, no jeho súkromný život pokrivkáva. Harryho manželstvo je zahalené podivným tajomstvom, ktoré nejako súvisí s jeho  bývalým najlepším priateľom - abolicionistom Tadom. Jedného dňa na dvere Corshamovcov zaklope zúfalá Amélia - Tadova sestra. Tadovi sa údajne posledné dni niekto vyhrážal smrťou kvôli tomu, že sa snažil odhaliť ohavné tajomstvo súvisiace s obchodom s otrokmi. Harry Corsham sa vydáva Tada hľadať. To, čo pri svojom pátraní nájde, je šokujúci kus histórie.

Krvavý cukr vo svojej prvej polovici nesie znaky debutového románu. Autorka sa občas zbytočne utvrdzuje v tom, či čitateľ všetkému rozumie, čo môže pôsobiť trošku ťažkopádne. No akonáhle sú karty rozdané, autorku začiatočnícke obavy úplne opustia. Začne písať srdcom, nie hlavou a kniha okamžite naberie na tempe, svižnosti a napriek ťažkej téme aj na ľahkosti.

V čom autorka naozaj zahviezdila, je navodenie ponurej autentickej atmosféry. A nebočí ani od explicitného popisu násilia. Pri čítaní máme pocit, že sa prechádzame nebezpečným deptfordským prístavom plným skrachovancov, ožranov a prostitútok.  Zúfalstvo, chudoba a vlhká špina sa nám derú pod nechty. Na krku ucítime dych opitého námorníka a za rukáv nás potiahne škaredá vyžitá žena, ponúkajúca "cestu do neba". A pri tom všetkom budeme hľadieť do očí otrokov, ktorí stratili nádej aj sebaúctu a ktorí sú , podľa platného zákona osemnásteho storočia, neživý majetok svojho otrokára.

"Nemyslete si, že na nás se ty zoufalé dny na moři nijako nepodepsaly. Hrát si na Boha, rozhodovat, kdo bude žít a kdo zemře. Říkal jsem si, že je to jako topit fenky z vrhu šťeňat. (...) Jenže černoši si nejsou přísně vzato lidé, ale zároveň to nejsou zvířata. Zvířata nevolají své milované. Ještě dnes slyším jejich křik."
"To si myslíte? Že Afričané nejsou tak docela lidé?"
"Věda mluví jasně. Černoch je zakrnělá forma lidské bytosti a bližší příbuzenský vztah má k opicím než k nám dvěma."

Krvavý cukr je výborná kniha, na ktorú sa zo začiatku musíte trocha naladiť, no od polovice ju už nepustíte z ruky. Odporúčam fanúšikom kvalitnej historickej beletrie, ktorí sa neboja postaviť  zoči-voči brutálnej realite našich dejín.

-----------------------------------------
Vydavateľstvo: HOST
Počet strán: 405
Preklad:Petra Johana Poncarová
Rok vydania: 2019
-----------------------------------------
Petra
Ďakujem internetovému kníhkupectvu knihcentrum.sk, že mi knihu venovalo.