Vo chvíľach, ako je táto, som nesmierne rada, že kniha, na ktorú píšem recenziu, mi nebola poskytnutá nejakým vydavateľstvom ako recenzák a ja môžem opäť beztrestne frfľať!
Čo povedať o poslednej knihe uznávaného pána Coelha? (Do kelu, ako sa to správne skloňuje?)
Začnime dejom. Na scénu prichádza 31 ročná novinárka, matka a manželka bohatého muža. Svoje deti má rada a manžela, ako sama vraví ,miluje. Jedného dňa ide robiť pracovný rozhovor so svojím dávnym známym, ktorý to dotiahol až na politika. Prichádza na stretnutie, ktoré sa koná v kancelárii za zavretými dverami, pozdravia sa, päť minút sa rozprávajú, potom jej prebehne niečo cez nos, kľakne si, rozopne mu nohavice a vyfajčí mu. Postaví sa, upraví si vlasy a ide domov. Cestou premýšľa, aká je šialene znudená a čo by ju z tej letargie mohlo prebrať...
