Ptačí smysl
je veľmi dobre namiešaný mix histórie ornitologických výskumov, populárnej vedy
a autorových osobných skúseností s pozorovaním vtákov. Našťastie sa
autorov talent prejavil nielen na poli vedy, ale aj v umení udržať čitateľovu
pozornosť. Napriek tomu, že prezentované výsledky výskumov a z nich
vyplývajúce tézy môžu pôsobiť náročne, v autorovej spoločnosti sa rozhodne
nebudete nudiť. A to bez ohľadu na hĺbku vašich vedomostí z oblasti
ornitológie. Birkhead sa venuje každému zmyslovému vnemu vtákov s rovnakým
zápalom a aj skúsený milovník operencov sa z knihy dozvie veľa nových vecí. Pre názornosť spomeniem
len pár faktov, ktoré zaujali mňa:
- Uši niektorých druhov sov sú umiestnené asymetricky, čo pomáha k presnej lokácii koristi aj za úplnej tmy.
- U vtákov, ktorých znáška vajec je regulovaná hniezdnou nažinou (citlivá oblasť kože dolu na bruchu, ktorá sa priamo dotýka vajec pri hniezdení) , dochádza k skoro nekonečnej znáške v prípade, že vták dotykom nezaregistruje pod sebou žiadne vajce v hniezde. Čiže ak budete odoberať znesené vajcia napríklad vrabcovi, ten dokáže zvýšiť znášku z priemerných 5-10 vajec až na znášku 50-tich vajec.
- Kačky sú majstrami spánku na jedno oko, čím doprajú spánok vždy len jednej polovici mozgu, tá druhá striehne na nepriateľa.
- Vtáky
nie sú v jedle vyberavé, v porovnaní s človekom majú veľmi málo
chuťových pohárikov. Sliepka ich má 300, človek 10 000, potkan 1265
a škrečok 723.
- Všetky živočíchy, ktoré využívajú sluch ako dôležitý zmyslový orgán, podvedome porovnávajú rozdiel v čase, v akom prišla zvuková vlna do konkrétneho ucha. Tým vedia určiť, odkiaľ zvuk prichádza. Ale drobné vtáky majú vzdialenosť medzi pravým a ľavým zvukovodom len jeden centimeter a časový rozdiel, s ktorým dorazí zvuk do pravého alebo ľavého ucha, je len 35 mikrosekúnd. Preto pri určovaní pôvodu zvuku trasú hlavou, aby tak zväčšili pomyselnú vzdialenosť medzi vlastnými ušami.
- Vtáky
dokážu prispôsobovať veľkosť vnútorných orgánov s ohľadom na meniace sa
ročné obdobia a páriacu sa sezónu, mení sa im veľkosť nielen pohlavných
orgánov, ale aj mozgu.
Okrem fantastickej zmes informácií zo sveta vtákov autor ponúka aj zaujímavú históriu ornitológie. Tu ale citlivejších čitateľov upozorňujem na fakt, že veda pri honbe za informáciami nie je vždy žiarivým príkladom humánneho prístupu k živým tvorom. Jeden aspekt diela, ktorý na mňa veľmi zapôsobil, bolo konzistentné porovnávanie vtáčích zmyslov so zmyslami nás – ľudí. Aj keď autor konštatoval, že zrejme ešte dlhú dobu nebudeme schopní zvieratám porozumieť, vzájomným porovnávaním získavame aspoň matnú predstavu o tom, ako môže vyzerať svet z vtáčej perspektívy. Knihu zakončuje kapitola o emóciách zvierat. Je smutné, že ešte aj v 21.storočí natrafíme na ľudí, ktorí odmietajú fakt, že zvieratá sú schopné prežívať bolesť, smútok či radosť. Birkheadova polemika o tejto téme je vhodne volenou bodkou za jeho výnimočným dielom.
Petra
Ďakujem internetovému kníhkupectvu knihcentrum.sk, že mi knihu venovalo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára