"Dívala sa mu do tváre, ako v duchu putoval od bodu A do bodu B a nakoniec dospel k hroznej zodpovednosti C."
Tri ženy a veľa pretvárky. Tak by sa v piatich slovách dal zhrnúť pútavý príbeh, ktorý nám Austrálčanka Liane Moryartiová ponúka v knihe Manželovo tajomstvo. Hlavnými hrdinkami sú zrelé ženy, ktorých zdanlivo nič nespája. Cecilia je dokonalá manželka a matka, dom má ako z katalógu a manžela, ktorého jej každá závidí. Tess úspešne vedie
rozrastajúci sa rodinný podnik a spolu so sesternicou a manželom tvoria zohratú trojicu.
Rachel je stále pracujúca dôchodkyňa, ktorej najväčšou radosťou je jej malý vnuk. Ak by
ste ich stretli na ulici, možno by ste im závideli to, ako šťastne vyzerajú, no ak by ste im
mohli nazrieť do hláv a prečítať si pár ich myšlienok, pocítili by ste znepokojujúci smútok
zmiešaný s ľútosťou.
Zistili by ste totiž, že Cecilia sa musí vyrovnať s ťaživým manželovým tajomstvom, Tess s faktom, že jej manžel oznámi, že miluje inú a Rachel s tragickou stratou svojej dcéry.
A všetky tri čelia neutíchajúcemu prívalu otázok, ktoré sa im v hlave množia ako hnilobné
baktérie...
„Ľudia si myslia, že po tragédii človek zmúdrie, že tá skúsenosť ho automaticky posunie
na vyššiu duchovnú úroveň, ale Rachel sa zdalo, že je to naopak. Tragédia robí človeka
malicherným a protivným. Neposkytne človeku nijaké vedomosti.“
Autorka nám prostredníctvom hlavných postáv ponúka pohľad na jednu tému z rôznych hľadísk. Tou témou je potreba úprimnosti vo vzťahoch, a to nielen tých manželských. Zaoberá sa otázkou, kam až má úprimnosť a otvorenosť siahať. Polemizuje o tom, či má nejaký limit, za ktorým už môže viac ublížiť ako pomôcť. Veď čo ak je úprimnosť len globálne preceňovaný luxus? Nie je naozaj niekedy lepšie mlčať a v tichosti niesť svoj kríž? A ak sa už raz, po rokoch, rozhodneme zdôveriť, nie je za bolestným priznanímniekedy len prízemná túžba oslobodiť sa od ťaživého pocitu viny a snaha nechať druhých, aby nad nami vyniesli ortieľ? Nie je to zbabelé a pokrytecké? A čo v prípade, že sa nám už partner zdôveril... máme pripravený zoznam hriechov, ktoré ešte dokážeme odpustiť? No a ak zvolíme cestu každodenného potláčania vlastných citov, môžeme byť ešte niekedy k niekomu úprimní? Áno, Manželovo tajomstvo naozaj vyvoláva množstvo otázok. A ani na jednu nedá jednoznačnú odpoveď.
„Človeka uvádzajú do rozpakov skutočné prejavy dôvernosti... Bolo jednoduchšie
o všetkom hovoriť predtým, než začnú mať spoločnú kúpeľňu a bankové konto.“
Mňa osobne tento román veľmi príjemne prekvapil. Ani som nezbadala, ako som sa
dostala na poslednú stranu a pri čítaní som nezaznamenala ani jednu mdlú pasáž.
Postavy sú vykreslené pomocou ich vnútorných monológov tak, že máme pocit, akoby to
boli naše dobré priateľky už od prvej strany. Ľahká provokatívnosť množstva otázok,
ktoré si hrdinky kladú, je garanciou pútavosti a zatieni aj ľahšiu predvídateľnosť deja.
Román však sklame tých, ktorí (možno podľa peknej obálky) čakajú ľahké romantické
čítanie. Nie, tento titul ponúka nahú realitu a v tom je to ukryté jeho tajomstvo.
Hodnotenie: 5 / 5
Na túto knihu som videla veľa pozitívnych ohlasom a som raz sa k nej hádam dostanem, lebo vyzerá zaujímavo.Minule som ju akurát obzerala v kníhkupectve a rozmýšľala som, že by som ju kúpila mamči pod stromček, tak si ju možno potom požičiam :D Inak, obdivujem autorov, ktorí dokážu rozvíjať popri sebe postavy troch odlišných postáv a napísať ich dobre. Často krát som sa s tým stretla, ale len málokto sa každej postave dokáže venovať naplno.
OdpovedaťOdstrániťKniha sa páčila aj mojej mamke. Človek si musí zvyknúť na ten štýl písania a hlavne v antotácii nie je napísané, že ide o príheb troch žien a tak je človek najskôr dosť zmätený, ale potom to je už naozaj super. Ak mamka číta rada aj príbehy z II.sv.vojny a nevadí jej čeština, tak momentálne čítam Vypravečku a to je tiež jedna veľká pecka. Je to silnejší bríbeh, ako Manželovo tajomstvo. No a Moriarty si, myslím, zvolila dosť dobrú cestu, ako hrdinky popísať. Hneď im skočila do hlavy a tým pádom síce nevidím, ako vníma postavu okolie, ale vidím, ako postava vníma svet a to mne osobne vyhovuje viac. Inak, už sa teším na všetky tie blogposty o vianočných darčekoch... to bude záplava nádhernách fotiek kníh aaah :))
OdstrániťTato mi zrovna vcera dosla tesim sa na nu. Kedze sa pacila tebe je velka pravdepodobnost ze sa bude aj mne :-)
OdpovedaťOdstrániťSupeeer, kde si k nej prišla?? Ja keď som bola minule v knižnici, zastala som pred policou od S.Kinga a spomenula som si na teba :)) Som zvedavá, kedy po ňom už konečne siahnem. No ale kedže momentálne žijem sama v staršom baráku, tak to nehrozí, by som sa potento :)))
Odstrániťna bazariku :-) ale uvidim kedy sa ku nej dostanem, dufam ze coskoro. jeej to ma tesi ze ked vidis kinga myslis na mna :-D ale si statocna zena urcite by si sa nepotento :_D
OdstrániťVďaka tvojim recenziám znie každá kniha tak lákavo :D Nad touto som už rozmýšľala dlhšie, že si ju prečítam, ale stále váham. Mám dojem, že by ma to nebavilo. :D
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :)) No, ja myslím, že toto je kniha určená ženám tak cca 25+, ja som už stárá páka, mne sa páčila, ale byť mladšia, tak by ma to asi nebavilo. Priznám sa, že mi je občas ľúto, že ma už nebavia YA (teda vaščina z nich), pretože všetky majú super anotácie a niektore fantasy YA znejú priam skvostne.. ale potom to začnem čítať a je mi jasné, že už nepatrím do tej cieľovej skupiny. A za najvačšiu nespravodlivosť považujem fakt, že za mojho detstva ešte Harry Potter neexistoval :)))
OdstrániťTak to je na prd, ja poznám dosť ľudí 25+, čo čítajú YA, väčšinou im ich požičiavam a bavia ich :D ja si neviem predstaviť, že by ma nebavili, keď budem staršia. Ešte aj stará na smrteľnej posteli bude zrejme čítať Uprísku akadémiu :D
Odstrániť:)) Tak poznám aj 50tničky, čo čítajú prevažne YA, takže pohoda :) Len si myslím, že potom ti už pôjde trocha na nervy ten spôsob vykreslovania charakterov, tá instantná láska, elektrické chvenie, ktoré 15ročnej dievčine prebehne každou bunkou jej tela,keď sa jej dotkne ON :) Ale ono na druhú stranu, toto sa dá nájsť aj v Evitovkách. No a niektoré YA, ako moja milovaná We were liars, je svojím štýlom úplne dokonalá... Každopádne na YA mi chýba taká tá komplexnosť, realita, hĺbka, životná dilema a jej riešenie... schválne, tvoje TOP3 najobľúbenejšie YA?
OdstrániťAhoj Petro, dovolila jsem si tě nominovat do jednoho zajímavého tagu u mě na blogu a budu moc ráda, pokud se také zúčastníš :)
OdpovedaťOdstrániť:)) A ja som si tu tak tíško sedkala, v ústraní blogerov a tagov.. a zrazu BUM, že TAG :)) Jasné, niečo rada zosmolím a ďakujem, že si si na nás s Petinkou-Knihofilkou spomenula :)
Odstrániťtip knihy, ktorá absolútne nie je mojou šálkou kávy, bohužiaľ :/
OdpovedaťOdstrániť/ale nepíšem preto, aby som kritizovala, len neviem prečo, link na komentáre ku tomuto článku mi nefunguje, dostala som sa k nim len cez titulok článku.
No toto rozhodne nie je kniha pre každého, takže je fajn sa na tento titul pozerať naozaj triezvo a nekupovať ho len pre peknú obálku :) Skúsila som článok rozdeliť, tak snáď to už bude OK, ďakujem moc za upozornenie :)
Odstrániťuž to ide ;)
Odstrániť