Jane Austen: Opátstvo Northanger // Kniha pre učiteľov!

Jane Austen určite netreba nikomu predstavovať. V mysliach väčšiny slovenských čitateľov je zapísaná ako autorka jednoduchých romantických noviel,  v ktorých netreba hľadať zbytočnú hĺbku ani odkaz. Jej diela sa len výnimočne prepracujú na zoznam povinnej literatúry pre stredné školy. Tak sa teda pýtam, čo Jane Austen spravila také významné, že sa „pretlačila“ až na britské bankovky? Už viem, písala medzi riadky!  

                               

„Človek, ktorého nepoteší dobrý román, musí byť neodpustiteľne hlúpy, nech už je to džentlmen alebo dáma.“

Má vôbec význam približovať dej akejkoľvej Austenovej novely? Nemyslím. Ide o romantiku s dobrým koncom.  Predstavme si teda hneď dve ústredné postavy figurujúce v Opátstve Northanger. Catherine Morlandová, 17-ročná, naivná a dobrosrdečná, vášnivá čitateľka gotických románov, narodená do jednoduchých ale nie chudobných pomerov vidieckej farmy. Henry Tilney, 24-ročný, rozhľadený, vtipný duchovný,  s otvorenou mysľou, ktorý vyrastal  v opátstve so sestrou a despotickým otcom.

Jane Austen sama seba nepovažuje za mienkotvorcu, svojim čitateľom nediktuje, čo by si mali myslieť či cítiť v daných situáciách. Taktiež nikdy nič nevysvetľuje. Podsúva však určité fakty s nádejou, že si ich vnímavý čitateľ všimne, pozastaví sa a popremýšľa... 

Počiatočné premýšľanie,  následné uvedomenie si vlastného názoru a jeho záverečné slovné vyjadrenie je proces, ku ktorému nás Austenová vyzýva na každej stránke diela Opátstvo Northaner.

Robí to prostredníctvom naivnej Catherine a jej rozhovorov s uvedomelým Henrym. Henry našu mladú hrdinku nenásilnou formou nabáda nad vecami naozaj uvažovať. Po prvýkrát tak činí na bále pri polemike ns tému tanec vs. manželstvo. Henry hovorí: „Podľa mňa sa dajú ľudové tance prirovnať k manželstvu. Vernosť a vľúdnosť sú základnými povinnosťami oboch strán....“. Na čo mu Catherine odpovedá: „To sú predsa dve odlišné veci!“. Catherine v tejto fáze vyjadruje nesúhlas so zaužívanými zvyklosťami, svoj názor však ešte nedokáže formulovať a vyjadriť.

No Henrymu sa aj tak podarilo rozhýbať Catherininu šedú kôru mozgovú,  a to im umožňuje viesť stále zaujímavejšie a hlbšie rozhovory. Polemizujú napríklad o literárnych dielach: „..slová, ktoré vkladajú hrdinom do úst, ich myšlienky a významy, musia byť skoro celé vymyslené, a to ma práve na tých  knihách zaujíma.“.  O ťažkej úlohe historikov: „...myslíte si teda, že historici nemajú šťastie na fantáziu. Vlastnou predstavivosťou nevyvolávajú záujem.“. Či o potrebe učiť deti čítať: „... ste ochotná priznať, že stojí za to sa dva či tri roky potrápiť, aby ste po zvyšok života vedeli čítať.“.

Zdá sa, že Henry sa štylizuje do úlohy láskavého učiteľa, ktorý nepoučuje, ale s vtipom a nadhľadom podnecuje k premýšľaniu vhodne zvolenými otázkami. Taktiež nikdy nezosmiešňuje amaterizmus odpovedí. Len raz Henry skĺzol vo svojich myšlienkach,  podcenil svoju žiačku pri výklade maľby a výtvarnej kompozície a “začal sa obávať, aby do nej nenalial priveľa múdrosti odrazu“.  Za tieto úvahy ho Austen hneď materinsky karhá, keď si na jeho účet zažartuje a ironicky ho označuje za človeka, ktorý krásu krajiny vníma len vtedy, ak je vhodná k namaľovaniu. Austen tak vytvára dokonalý obraz vzťahu učiteľa a jeho študenta. A to je jeden z hlavných odkazov tejto novely. 

V tomto duchu sa nesie celé krátke dielo Opátstvo Northanger. Autorka brilantne využíva satiru vtedy populárnych gotických príbehov, vnáša prvky kontrastu charakterov, metafory aj situačný paradox.  Novela je popretkávaná ironizovaním predsudkov a stereotypov, vyzdvihovaním mladosti a kladením dôrazu na potrebu neustáleho duševného rozvoja. To všetko sa však ukrýva medzi riadkami.

 „Poraďte sa s vašou inteligenciou, s vaším vlastným zmyslom pre realitu, vlastným pozorovaním sveta, ktorý vás obklopuje.“

V jednoduchosti môžeme povedať, že Opátstvo Northanger je príbeh naivnej žiačky, ktorá odchádza do veľkého sveta s vysnívanou ilúziou o živote, no domov sa vracia ako vzdelaná mladá žena, schopná čítať nielen romány, ale aj ľudské charaktery. Opátstvo Northanger je o potrebe vzdelávať sa a o umení učiť tou správnou formou. Formou, ktorá študentov podnecuje k hľadaniu vlastného názoru a nenúti mladú myseľ utopiť sa v zastaraných vzorcoch správania. Toto dielo by preto mohlo byť povinnou literatúrou nielen pre študentov, ale aj  ich učiteľov.

  

 Pozn.: 10 librová bankovka s portrétom Jane Austen sa dostane do obehu v roku 2017 pri príležitosti 200-ročného výročia jej úmrtia.

 Info:

Pôvodný názov: Northanger Abbey
Počet strán: 248
Vydavateľ: Slovart
Rok vydania: 2010