Jane Austen určite netreba nikomu predstavovať. V mysliach
väčšiny slovenských čitateľov je zapísaná ako autorka jednoduchých romantických
noviel, v ktorých netreba hľadať
zbytočnú hĺbku ani odkaz. Jej diela sa len výnimočne prepracujú na zoznam
povinnej literatúry pre stredné školy. Tak sa teda pýtam, čo Jane Austen spravila také významné, že sa „pretlačila“ až na britské bankovky? Už viem,
písala medzi riadky!
„Človek, ktorého nepoteší
dobrý román, musí byť neodpustiteľne hlúpy, nech už je to džentlmen alebo
dáma.“
Má vôbec význam
približovať dej akejkoľvej Austenovej novely? Nemyslím. Ide o romantiku
s dobrým koncom. Predstavme si teda
hneď dve ústredné postavy figurujúce v Opátstve Northanger. Catherine Morlandová, 17-ročná, naivná
a dobrosrdečná, vášnivá čitateľka gotických románov, narodená do
jednoduchých ale nie chudobných pomerov vidieckej farmy. Henry Tilney, 24-ročný,
rozhľadený, vtipný duchovný,
s otvorenou mysľou, ktorý vyrastal
v opátstve so sestrou a despotickým otcom.
Jane Austen sama
seba nepovažuje za mienkotvorcu, svojim čitateľom nediktuje, čo by si mali
myslieť či cítiť v daných situáciách. Taktiež nikdy nič nevysvetľuje. Podsúva
však určité fakty s nádejou, že si ich vnímavý čitateľ všimne, pozastaví
sa a popremýšľa...
Počiatočné premýšľanie, následné uvedomenie si vlastného názoru
a jeho záverečné slovné vyjadrenie je proces, ku ktorému nás Austenová
vyzýva na každej stránke diela Opátstvo Northaner.
Robí to
prostredníctvom naivnej Catherine a jej rozhovorov s uvedomelým
Henrym. Henry našu mladú hrdinku nenásilnou formou nabáda nad vecami naozaj
uvažovať. Po prvýkrát tak činí na bále pri polemike ns tému tanec
vs. manželstvo. Henry hovorí: „Podľa mňa sa dajú ľudové tance prirovnať
k manželstvu. Vernosť a vľúdnosť sú základnými povinnosťami oboch
strán....“. Na čo mu Catherine odpovedá: „To sú predsa
dve odlišné veci!“. Catherine v tejto fáze vyjadruje nesúhlas
so zaužívanými zvyklosťami, svoj názor však ešte nedokáže formulovať
a vyjadriť.
No Henrymu sa aj tak
podarilo rozhýbať Catherininu šedú kôru mozgovú, a to im umožňuje viesť stále
zaujímavejšie a hlbšie rozhovory. Polemizujú napríklad o literárnych
dielach:
„..slová, ktoré vkladajú hrdinom do úst, ich myšlienky a významy, musia
byť skoro celé vymyslené, a to ma práve na tých knihách zaujíma.“. O ťažkej úlohe historikov: „...myslíte si
teda, že historici nemajú šťastie na fantáziu. Vlastnou predstavivosťou
nevyvolávajú záujem.“. Či o potrebe učiť deti čítať: „... ste ochotná priznať, že stojí za to sa
dva či tri roky potrápiť, aby ste po zvyšok života vedeli čítať.“.
Zdá sa, že Henry sa
štylizuje do úlohy láskavého učiteľa, ktorý nepoučuje, ale s vtipom
a nadhľadom podnecuje k premýšľaniu vhodne zvolenými otázkami.
Taktiež nikdy nezosmiešňuje amaterizmus odpovedí. Len raz Henry skĺzol vo
svojich myšlienkach, podcenil svoju žiačku pri výklade maľby
a výtvarnej kompozície a “začal sa obávať, aby do nej nenalial
priveľa múdrosti odrazu“. Za
tieto úvahy ho Austen hneď materinsky karhá, keď si na jeho účet zažartuje a
ironicky ho označuje za človeka, ktorý krásu krajiny vníma len vtedy, ak je
vhodná k namaľovaniu. Austen tak vytvára dokonalý obraz vzťahu učiteľa
a jeho študenta. A to je jeden z hlavných odkazov tejto novely.
V tomto duchu sa
nesie celé krátke dielo Opátstvo Northanger. Autorka brilantne využíva satiru vtedy
populárnych gotických príbehov, vnáša prvky kontrastu charakterov, metafory aj
situačný paradox. Novela je popretkávaná
ironizovaním predsudkov a stereotypov, vyzdvihovaním mladosti
a kladením dôrazu na potrebu neustáleho duševného rozvoja. To všetko sa
však ukrýva medzi riadkami.
„Poraďte sa
s vašou inteligenciou, s vaším vlastným zmyslom pre realitu, vlastným
pozorovaním sveta, ktorý vás obklopuje.“
V jednoduchosti môžeme povedať, že Opátstvo
Northanger je príbeh naivnej žiačky, ktorá odchádza do veľkého sveta
s vysnívanou ilúziou o živote, no domov sa vracia ako vzdelaná mladá žena,
schopná čítať nielen romány, ale aj ľudské charaktery. Opátstvo
Northanger je o potrebe vzdelávať sa a o umení učiť
tou správnou formou. Formou, ktorá študentov podnecuje k hľadaniu
vlastného názoru a nenúti mladú myseľ utopiť sa v zastaraných vzorcoch
správania. Toto dielo by preto mohlo byť povinnou literatúrou nielen pre
študentov, ale aj ich učiteľov.
Pozn.: 10 librová bankovka s portrétom
Jane Austen sa dostane do obehu v roku 2017 pri príležitosti
200-ročného výročia jej úmrtia.
Info:
Pôvodný názov: Northanger AbbeyPočet strán: 248
Vydavateľ: Slovart
Rok vydania: 2010
Bomba, Ty máš i blog a recenze, super!!! :) Já mám ráda cokoliv od Austenové, i když Opatství asi trošku méně :)
OdpovedaťOdstrániťAaach děkuji děkuji :) Tak nějak mně to chytlo, je to ale jak mor, chytla jsem to od vás, booktuberů, a teď člověk víc kouká na videa, šmíruje po blogosvětě a už skoro vůbec nečte :)) Ale aspoň se mám kde vykecat a už nemusím otravovat sousedy otázkou "Hele, tohle jsi četl???" :D
Odstrániť