Stránky

19. 9. 2014

Hugh Howey: Silo // Divne romantické sci-fi

Dystópia, post-apokalypsa. Na svete sa už nedá žiť, ľudstvo sa muselo zahrabať , a to doslovne. Ľudia žijú v Sile, v obrovskej "rúre" so stovkami poschodí, ktorej nad zemský povrch trčí len kryt s kamerami. Sklíčka kamier sa musia pravidelne čistiť. Čistenie kamery znamená ortieľ smrti. Kto bude další čistič?
                         
                           
O svojich obľúbených knihách máte vždy čo povedať a ste nadšení, keď sa máte o nich s kým porozprávať. Ale pri otázke na niektoré tituly zo seba vydáte len zmätené "Eeeeh" a pokrčíte ramenami. Toto je ten druhý prípad.

Autor písal dielo najskôr ako minisériu na internet. Tá zaznamenala veľký úspech a tak sa našiel vydavateľ, ktorý bol ochotný všetky kapitoly vydať v knižnej podobe. Veľmi sa mi páčilo cca 10 prvých strán, kedy ma autor okamžite vtiahol do akcie. No potom ma nechal čakať a čakať ...a miestami ma dokonca aj nudil zdĺhavými opismi akýchsi čerpadiel. Toto dielo by si určite zaslúžilo lepšieho editora, dej trocha zosvižniť a niektorým vedľajším postavám pridať na zdravom rozume.

Našou hlavnou hrdinkou je dospelá žena, ktorej charakter je v celku uveriteľný, ak zažmúrite obe oči. Je to typická akčná hrdinka, ktorá si poradí v každej situácii, nerešpektuje autority a nemá nevyriešený vzťah s otcom. Ako keby sme už takých nemali dosť. Z postáv mi boli viac sympatické malé vedľajšie postavy, ktorým ale autor nedoprial dlhý život.

Čo v knihe nemôžem vystáť, je pokus o romancu medzi hlavnou hrdinkou a jej asi o 10 rokov mladším ctiteľom. Takto podanou romantikou by som nenakŕmila ani puberťákov s práve pučiacimi beďarmi na nose. Netuším, či sa táto lacná romantická fraška nachádzala už v originálnom internetovom podaní, alebo to bol znova len "úžasný" trik vydavateľa, ktorý chcel osloviť aj menej technicky orientovaného čitateľa. Podľa môjho názoru to bol epic fail a počas príbehu mi táto dejová línia naozaj stála v žalúdku ako nedovarená ryža.

Každopádne, kľúčový dej je skvelý. Myšlienka podzemného Sila, potreba čistenia jeho nadzemných kamier a vzbura v uzavretej komunite mi príde skoro až geniálna. Len škoda, že to podanie je také kostrbaté.

Moje hodnotenie: 2,5 /5

Info:
Pôvodný názov: Wool
Počet strán: 560
Preklad: Michal Jedinák
Vydavateľ: Ikar
Rok vydania: 2014

Oficiálna anotácia:
Svet, ako ho poznáme dnes, sa stal neobývateľným. Posledným útočiskom ľudí, ktorým sa podarilo prežiť, je obrovské, vyše stoposchodové podzemné silo. Ľudia sa tu rodia, žijú a pracujú, aby sa po smrti stali výživou pre rastliny na farmách. Pohyb po sile je možný iba po točitom schodisku, mnohí obyvatelia sa preto od svojho rodiska za celý život nevzdialia viac než niekoľko poschodí. Platia tu prísne pravidlá, pôrodnosť podlieha kontrole, iná ako oficiálne schválená láska je neprípustná. 

Naoko spravodlivá spoločnosť je v skutočnosti rozdelená podľa úloh vykonávaných pre silo aj podľa spoločenského postavenia, ktoré s hĺbkou klesá. Výhľad na zem sprostredkúvajú kamery a veľké obrazovky, no rozprávať či dokonca snívať o povrchu je zakázané. Trestom je, paradoxne, vyhnanstvo na vytúžený povrch zeme, z ktorého niet návratu. Súčasťou trestu je čistenie kamier. Ale prečo z doterajších odsúdencov ani jeden neodmietol vykonať túto povinnosť? Posledná pevnosť je cyklus na seba nadväzujúcich príbehov. Sleduje osudy viacerých postáv a ich úsilie dopátrať sa pravdy o sile a zámeroch tajomného IT oddelenia, ktoré má v tejto uzavretej spoločnosti podozrivo výnimočné postavenie.

4 komentáre:

  1. Hm... Ja sci-fi moc nemusím (až na Stopárovho sprievodcu galaxiou, ale to je paródia na všetky scifi ever).

    Nemohla byť chyba práve v tom, že vydali niečo, čo vychádzalo na pokračovanie? Čítam blogerov-wanna-be-spisovateľov (dokonca som chvíľu podobný blog mala) a z vlastnej skúsenosti viem, že človek inak pristupuje k textu, ktorý píše na etapy a podsúva ich čitateľovi, ako keď píše súvislé dielo. Ono aj tie reakcie príbeh na pokračovanie pozmenia - čo nie je zväčša pozitívne, keďže ľudia sú lenivý písať objektívnu kritiku.
    Ktovie, ako to prerobili do knižnej podoby - a či vôbec niečo menili....

    Z toho, čo píšeš, mi príde, akoby autor písal príbeh-film (príbeh, ktorý by lepšie vyznel na plátne, než knižne).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hmm, no mne to občas prišlo , akoby to písali dvaja autori. Jeden zrelý chlap so super nápadmi a jedna puberťáčka s hlavou v oblakoch. Prišlo mi to celé také dosť nevyvážené. Niektoré stránky zhltneš ako hladný pes a potom zas len kukáš naokolo a vyslovene sa nudíš.

      Zaujímavý posreh s tým filmom a formou písania. Je k tomu druhá a tretia časť, ktoré už autor písal ako knihu a tá má naozaj aj lepšie ohlasy u čitateľov, ktorí dielo poznajú iba v knižnej podobe. Naozaj je škoda, že ten prvý diel zrejme vydali neupravený. Nebude u teba recenzia na toho Stopára? Do tej sa asi púšťať nebudem, ale recenziu by som si naozaj rada prečítala.

      Odstrániť
  2. Mňa táto kniha nikdy nelákala. Všimla som si, že ju recenzovalo viacero blogerov a aj tá obálkam je celkom fajn, len nápad ma akosi nezaujal. Možno som dobre spravila, že som si to neprečítala. V poslednom čase všetko len ofrflem.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Martinus jej urobil dosť veľkú reklamu, ale myslím, že si naozaj o nič neprišla a môžeš pokojne spávať :))

      Odstrániť