Marry Ann Shaffer: Gurnseyská literárna a koláčová spoločnosť // Anna zo zeleného domu?

Stručný dej v mojom podaní:  Povojnový Londýn. 32 ročná úspešná autorka, ktorá odchádza na normandské ostrovy hľadať inšpiráciu pre svoj nový príbeh. Stretáva množstvo ostrovanov a každý z nich je ochotný podeliť sa o svoj pohľad na vojnové časy a nemeckú okupáciu. Autorka tu nachádza nielen námet na knihu, ale aj odpovede na svoje osobné otázky.

Oficiálnu anotáciu môžete nájst dolu pod týmto blogpostom.

Môj názor: Marry Ann Shaffer, autorka tohto diela, ktorá dlhé roky pracovala ako knihovníčka, sa na sklonku života rozhodla vydať knihu, ktorej podklady zhromažďovala a pripravovala dlhé desaťročia. Realizácie svojho sna sa ale nedožila, zomrela ešte pred vydaním tejto knihy.
V stručnosti - ide o láskavú a milú knihu o II.svetovej vojne a následnej nemeckej okupácii.  
Dá sa ale takýmto štýlom napísať hodnotné dielo o téme tak závažnej a krutej?

Knihy písané formou listov ma vždy vedia zaujať a podarilo sa to aj tomuto titulu. Dielo sa číta až neuveriteľne ľahko. 
Plusom je určite prostredie Normandských ostrov, ktoré aj keď sú pre Európana blízko, stále ich cítime vzdialene. Sme skôr zvyknutí na to, že diela pojednávajúce o II.svetovej vojne sú zasadené do kontinentálnej Európy. Je teda veľmi zaujímavé dozvedať sa historicky podložené fakty o tom, ako prebiehala nemecká okupácia na týchto ostrovoch a s čím sa museli obyvatelia ostrovov vyrovnať vo vtedajšej dobe.
Charaktery, vystupujúce v knihe, sa nevyvíjajú, ale majú čo povedať. Každý má svoj vlastný príbeh, ktorý je ochotný vyrozprávať, rsp. napísať v liste. Čítať túto knihu je ako čítať Annu zo zeleného domu... Len v tomto prípade je Anna dospelá a má trocha iné problémy. Ale pocity, ktoré vo vás vyvolá, budú na vlas rovnaké.
Bohužiaľ, na príbehu a charaktere hlavnej hrdinky Juliet je cítit, že kniha je z pera americkej autorky. Ak vezmeme do úvahy obdobie roku 1946 a britské prostredie, tak sem Juliet nezapadá. Spôsob jej vystupovania a dialógy postrádajú britskú rezervovanosť a eleganciu tej doby, čo uberá knihe z dokonalosti.

Záver knihy je taktieź tak nejak.. americký a plytký, skoro až Daniel-Steelovský.
Tento menší nedostatok by vás ale určite od diela nemal odradiť a možno ho pri čítaní ani nepostrehnete. Myslím, že vydavateľstvo Tatran s týmto titulom určite nesiahlo vedľa.

Ach.... ešte si neodpustím uštipačnú poznámku na záver..... myslím si, že "Potato Peel Pie" v originálnom názve knihy sa v tomto prípade preložilo naozaj nešťastne.

Info: 

Počet strán: 264
Originálny názov: The Gurnsey Literary and Potato Peel Pie Society
Vydavateľstvo: Tatran

Hodnotenie 3/5

Oficiálna anotácia: Je január 1946. Londýn sa vynára z tieňa druhej svetovej vojny a spisovateľka Juliet Ashtonová hľadá tému pre svoju ďalšiu knihu. Kto by si bol pomyslel, že ju nájde v liste od muža, s ktorým sa nikdy nestretla, obyvateľa britského ostrova Guernsey, ktorý cez vojnu okupovali nacisti? Raz si v antikvariáte kúpil knihu Charlesa Lamba a na prázdnom liste našiel jej meno. 
Píše jej v nádeji, že mu poradí, ako by sa dostal k ďalším knihám tohto autora. Juliet si začne písať so svojím novým známym a postupne preniká do sveta Guernseyskej literárnej a koláčovej spoločnosti, jedinečného čitateľského klubu, ktorý vznikol za jedinečných okolností. Poskytoval svojim členom alibi, bez ktorého by boli skončili vo väzení. 
Juliet vedie pozoruhodnú korešpondenciu s čarovnými, hlboko ľudskými členmi Spoločnosti, od chovateľov prasiat po frenológov – amatérov, ktorých spája láska k literatúre. Z ich listov sa dozvedá o ich ostrove, literárnom vkuse, o tom, aký silný, pretvárajúci vplyv mala na ich životy nedávna nemecká okupácia.