Peter Salner: Premeny židovskej Bratislavy // Literatúra faktu ako má byť.

Sme bezdomovci. Sme podnikatelia. Sme vážení občania,  vyhnanci aj  emigranti.  Sme matky, ktorým zavraždili synov. Sme deti za železnou oponou.  Sme manželia bez žien, babičky bez vnúčat. Sme členovia politických strán, sme prenasledovaní režimom…  Sme Židia!

...tak tieto slová ma napadli hneď po dočítaní Salnerovej útlej odbornej publikácie o problematike židovstva na Slovensku po II.svetovej vojne.

Nebojte sa, nebudem vás dlho nudiť. No nedalo mi len tak toto dielo prejsť bez toho, aby som mu nevenovala pár slov na blogu. Pokiaľ ste tu totiž náhodou niekto, kto študujete Dejepis, či z neho idete nebodaj maturovať, tak by vám stránky tejto knihy mohli pripomenúť trocha zabudnutej histórie. 

Ak na knihu niekde naďabíte (mne sa to stalo úplnou náhodou), skúste si prelistovať jej prvú časť s názvom Bratislava (a Židia) po roku 1945. Tá mňa osobne zaujala najviac.  Autor nám pomocou archívnych zápisov popipuje povojnovú atmosféu a prináša odpovede na otázky, ktoré by nám nikdy ani len nenapadlo sa spýtať. Napríklad či majú hladujúce nemecké deti, deti nepriateľov, nárok na prídel mlieka, alebo aký postoj zaujímajú Slováci voči Židom a Židia voči neistej politickej situácii či voči sebe navzájom?

Autor nás nenútenou formou oboznamuje so židovskou problematikou a nenápadne nás vťahuje nielen do danej doby, ale priamo do životov zúčastnených. Nahliadame do ich myšlienkových pochodov, keď sa rozhodujú, či sa teraz, po vojne, budú viditeľne hlásiť k Židovstvu a či radšej emigrujú, zmenia si mená, alebo uzavrú sobáš z rozumu s nežidovským partnerom. Stávame sa svedkami ich strachu o budúcnosť  a hľadíme na ich vnútorný boj, ktorý zvádzajú pri dileme o politickej príslušnosti.

Najpútavejšou časťou publikácie sú určite zozbierané archívne zápisy bratislavských Židov, ktorí vojnu prežili. Tu je pár ukážok:

„..lepšie je mať problémy a starosti a žiaľ, ako sa ráno zobudiť a mať úplne prázdno.“ (Žena/rok narodenia: 1924/zápis v archíve č.20)

„Ja som tak verila v ten socializmus, jak trafená. Ja som skutočne myslela, že, že to bude skutočne všetko tak, jak sa hovorí a tak som verila, že po tom pogrome som ešte chodila na stranícke schôdze v Topoľčanoch, kde na mňa tak zazerali, pretože vám môžem povedať, že dvakrát na mňa pluli, raz Židia, že som vstúpila do strany a raz katolíci, že som vstúpila do strany, viete, takže to bolo také. A ja som tam napriek tomu chodila, napriek tomu som to verila...“ (Žena, rok narodenia 1928/zápis v archíve č.16)

„... vzal som si ponaučenie z histórie, že ľudia sú neponaučiteľní...“ (Muž/rok narodenia 1936/zápis v archíve č.66)

„Ľudia, ktorí sa pred rokmi odvracali od nás, nás s obdivom zdravili...nastala zase doba prevracania kabátov.“ (Muž/rok narodenia: 1928/zápis v archíve č.77)

 Hodnotenie: 5/5

Info:

Počet strán: 172
Vydavateľsvo: Marenčin PT
Rok: 2008