The Man Booker 2016 // The Sellout, My Name Is Lucy Barton

THE MAN BOOKER PRIZE 2016 - LONG LIST

Keď bol tento rok ohlásený long list (širší výber) prestížnej britskej literárnej ceny The Man Booker, čitateľská verejnosť ostala trošku zarazená. Porota pre nich totiž pripravila zmes žánrov, ktoré sú pre Man Booker trošku neobvyklé. Nájdeme tu veľmi krátku novelu (My Name is Lucy Barton), psychologický triler (Eileen) a prvýkrát v histórii udeľovania cien aj kriminálku (His Bloody Project). Čo sa týka samotných autorov, tak nováčikovia šancu veľmi nedostali, no ostrieľaný Cotzee (The Schoolday of Jesus) bude mať možnosť Man Bookera vyhrať už po tretíkrát.

Podľa slov šéfky poroty Amandy Foreman sa tento rok prostredníctvom výberu titulov snaží Man Booker čitateľovi ukázať, čo všetko môže obsiahnuť pojmem "kvalitný román". Každá kniha long listu je údajne nielen nadmieru kvalitná, no porotcovia sľubujú, že knihy svojím obsahom podporia diskusiu naprieč čitateľskou verejnosťou. Vyvolať zanietenú dišputu sa porote podarilo už len vyhlásením daného long listu, ktorý na Twitteri spustil malú búrku protichodných názorov na kvalitu vybraných titulov.

Ja osobne som bola tiež trošku skeptická, ale keďže literárne ceny sledujem z dôvodu rozšírenia si čitateľského obzoru, prestala som s frfľaním a vrhla sa radšej na čítanie. Na začiatok som si vybrala The Sellout a My name is Lucy Barton. A oplatilo sa.

 ------------------------------------

The Sellout je spoločenská satira, v ktorej afroamerický autor Paul Beatty originálne spracoval tému rasizmu. Titul uzrel svetlo sveta vo veľmi zaujímavej dobe, kedy si Amerika trošku nabehla na vlastné vyhlásenia o tom,  že časy rasovej nenávisti sú na jej území dávno preč. Dôkazom týchto tvrdení malo byť zvolenie Obamu na post prezidenta. No bohužiaľ, vlna rasizmu v Amerike za posledné roky vygradovala do závratných rozmerov, čoho dôsledkom je napríklad aj celosvetová mobilizácia ľudí cez sociálne médiá (#blacklivesmatter).

Beatty už vo svojich predchádzajúcich dielach označoval Ameriku za krajinu, kde je multikulturálne všetko a nič. Ružová bublinka rasovej rovnoprávnosti s Obamom praskla. Aj keď by sme očakávali, že Beatty pojme otázku rasizmu z ostro kritického uhla pohľadu, opak je pravdou a autor prichádza s veľmi originálnou a sviežou spoločensko - politickou satirou.

Veta, ktorou knihu otvára, je sama o sebe geniálna a je aj stručnou charakteristikou toho, čo môže čitateľ očakávať:

"This may be hard to believe, coming from a black man, but I have never stolen anything."

Stručný preklad: "Bude to znieť neuveriteľne, keď táto veta zaznie od černocha - ale nikdy som nič neukradol."

Hlavný hrdina BonBon, afroameričan, vyrastal v gete na predmestí Los Angeles. Je to mladý, vtipný bonviván a nihilista, ktorý sa (posilnený jointom) rozhodne vzkriesiť rasovú segregáciu :) Áno, vo svojom, už aj tak čiernom gete, si vyznačí okolo domu bielu čiaru, za ktorú nesmie vkročiť biela noha. BonBon bojuje za segregáciu aj na školách a ako čerešničku na torte prijíma do svojich služieb osobného otroka. Otrokom mu je starý černoch, ktorý sa zúfalo snaží vrátiť čas a postavenie otroka mu pripomína staré dobré americké časy. BonBon sa za svoje neštandardné správanie dostáva pred súd a jeho hlášky na súdnej lavici sú naozaj štipľavé. Beatty je majster čierneho humoru a nebojí sa byť miestami dosť nezdvorilý, no nikdy nie je nevkusný.

“I'm so fucking tired of black women always being described by their skin tones! Honey-colored this! Dark-chocolate that! My paternal grandmother was mocha-tinged, café-au-lait, graham-fucking-cracker brown! How come they never describe the white characters in relation to foodstuffs and hot liquids? Why aren't there any yogurt-colored, egg-shell-toned, string-cheese-skinned, low-fat-milk white protagonists in these racist, no-third-act-having books? That's why black literature sucks!” 

Stručný preklad: "Som už fakt unavený z toho, ako spisovatelia opisujú pokožku čiernych žien. Medová! Tmavá čokoláda! Moja babička bola farby mokka - káva latté - vyjebaný hnedý grahamový kreker! Ako to, že bielych nikdy neprirovnávajú k jedlu? Prečo neprirovnajú bielu pokožku k jogurtu, vajcovej škrupine, k strúhanému syru či nízkotučnému mlieku? A preto ma čierna literatúra tak serie!"

Môže sa zdať, že kniha je pritiahnutá za vlasy a áno, čitateľ by mal mať v tomto prípade vyvinutý zmysel pre humor. Ide o odvážne, miestami drzé a veľmi provokatívne dielo, takže nič pre úzkoprsých suchárov. Ja som si čítanie užila, určite to bol závan čerstvého, aj keď občas nadávkami chŕliaceho vánku.

 ------------------------------------

My name is Lucy Barton je nenápadná komorná novela. Jej hlavnou témou je formovanie osobnosti človeka ovplyvneného negatívnymi zážitkami z detstva. Dej začína v nemocnici, kde sa Lucy, žena v strednom veku, zotavuje po operácii. Znenazdajky ju tam navštívi jej matka. Ženy sa nevideli už niekoľko rokov, počas ktorých ani neboli v kontakte. Z ich rozhovorov a z vnútorného Luciinho monológu sa dozvedáme o prazvláštnom vzťahu, ktorý tieto ženy majú. Je to vzťah citovo vyprahnutej, chladnej matky a citlivého malého dieťaťa zúfalo tužiaceho po troške rodičovskej pozornosti.
Skúsená Elizabeth Strout preukazuje svoj spisovateľský talent naplno a svojím dielom akoby naozaj stvorila ženu z mäsa a kostí. Reálneho človeka a nie literárnu postavu. Bez problémov som uverila, že toto je príbeh Lucy, zlomeného dievčatka, ktoré celý život bojuje s démonmi z detstva. Keď vezmeme do úvahy, že dielo má len dvesto strán, je až neuveriteľné, aký hlboký príbeh dokázala Strout na tejto malej ploche ponúknuť.

"Because we all love imperfectly."

 "Pretože všetci milujeme nedokonalo."

A čo vy, sledujete nejaké literárne ceny alebo ich považujete za absolútne zbytočné?

Petra