Atik Rahimi: Kameň trpezlivosti // ..spoveď afganskej ženy

"Syngué sabour, kameň trpezlivosti, z perzského slova syngue "kameň" a sabour "trpezlivosť. Kameň trpezlivosti. V gréckej mytológii sa tak nazýva magický kameň, ktorý človek položí pred seba a vyžaluje sa mu zo všetkých nešťastí, trápení, bolestí, bied... Zverí mu všetko, čo sa neodváži odhaliť pred inými...  A kameň počúva, ako špongia nasáva všetky slová, všetky tajomstvá, až sa jedného dňa roztriešti... a vtedy sa oslobodíme."

Atik Rahimi sa narodil v Kábule, no vo Francúzsku žije na základe prideleného politického azylu. Asi niet divu, že sa rozhodol písať o pálčivých otázkach ľudských práv v moslimských krajinách. Za spôsob, akým zprostredkoval túto tému v knihe Kameň trpezlivosti, získal vo Francúzsku prestížnu literárnu cenu. Kameň trpezlivosti je kniha na slová trošku skúpa, no čo veta - to zásah do čierneho.


Útla, ani nie 130 stránková kniha, je monológ afganskej ženy, ktorá sa stará o svojho postreleného muža. Guľka ho zasiahla do krku a on je úplne ochrnutý. Žena ho každý deň umýva a pravidelne mu vymieňa infúzie, len aby ho udržala pri živote. Popri tom mu pomaly rozpráva to, čo ju ťaží a trápi už roky a čo sa nikdy nikomu neodvážila povedať.

"Tri týždne žiješ s guľkou v krku. To sa ešte nikomu nepodarilo! Nikto tomu nechce uveriť! Neješ, nepiješ, a predsa si ešte tu! Je to vlastne zázrak. Zázrak pre mňa a vďaka mne. Tvoj dych závisí od rozprávania mojich tajomstiev. Neboj sa, moje tajomstvá nemajú konca."

Z muža sa stáva akýsi jej "kameň trpezlivosti" a tým, ako si žena otvára srdce, sama zisťuje, v akej zvrátenej spoločnosti to žije. Aké nelogické a neprirodzené sú niektoré zaužívané zvyky moslimskej kultúry, uvedomuje si nespravodlivosť a absurdnosť jej sveta.

"Tvoja česť je už len úbohý kúsok mäsa! Ty si to vravieval. Keď si kričal, aby som sa obliekla: Schovaj si svoje mäso! Naozaj, bola som len kúsok mäsa, do ktorého si pchal svoj špinavý úd. Aby si ho roztrhal, aby krvácal!"

Atika Rahimi napísal túto knihu na počesť afganskej poetky, ktorú brutálne zavraždil jej manžel. Z diela je cítiť hnev a odpor voči nespravodlivému postaveniu žien. Je to jednostranný pohľad, akýsi manifest vzdoru, takže nie každému čitateľovi sa toto dielo bude pozdávať. No ja ho určite môžem vrele odporučiť. Hlavne pokiaľ chcete skúsiť niečo neotrelé, niečo trošku experimentálne a veľmi aktuálne.

Slovart (2009) / 127 strán / preklad: Marta Činovská

Petra