Olga Tokarczuk: Pravek a iné časy // ..slovanská duša zachytená v próze

Olga Tokarczuk si ma získala už svojou knihou Dom vo dne, dom v noci a tak som po novele Pravek a iné časy siahala s veľkou dôverou a plná očakávaní. Autorka ma nesklamala a určite je právom považovaná za súčasný skvost poľskej literatúry.

Pravek a iné časy je príbeh zasadený do fiktívnej poľskej dediny Pravek, ktorá je akoby izolovaná od okolitého sveta. Ľudia v nej žijú v pomyselnej bubline a sú pohltení do vlastných drobných problémov. Všetko sa razom mení, keď na Pravek doľahne realita v podobe II. svetovej vojny. Mení sa dedina a s ňou aj jej obyvatelia.


Tokarcuk na vykreslenie postáv často využíva mýty a prastaré legendy. Ponúka ansábel veľmi originálnych drobných postavičiek, ktoré sa napriek svojim charakterovým vadám čitateľovi vryjú pod kožu. Tokarczuk skvele lavíruje medzi realitou a magickým realizmom, pomocou ktorého vytvára veľmi zvláštnu a ťaživú atmosféru. Štýl, s akým skĺbi brutalitu s poetičnosťou dokáže vyraziť dych. Najpozoruhodnejším je ale fakt, že sa autorke podarilo v diele odzrkadliť pravú slovanskú dušu. A na to už treba naozaj talent.

Novela naráža na mnohé ťažšie témy a autorka sa častokrát púšťa do hlbších filozofických úvah o živote a Bohu, no robí tak veľmi neotrelou formou a nemusíte sa báť nudných pasáží. No aj keď ide o útlu dvesto stranovú knihu, nie je to rýchle čítanie. Myšlienky v tejto knihe si zaslúžia váš čas a plnú pozornosť. Tokarczuk je spisovateľka, ktorú môžem bez obáv odporučiť všetkým, ktorí bažia po literárnej kvalite a hlbokých myšlienkach odetých do nádhernej poetickej prózy. Ale dosť bolo mojich slov, nechajme prehovoriť samotnú autorku:

"Ľudia si myslia, že žijú intenzívnejšie než zvieratá, než rastliny, ba intenzívnejšie než veci. Zvieratá tušia, že žijú intenzívnejšie než rastliny a veci. Rastliny snívajú o tom, že žijú intenzívnejšie než veci. A veci trvajú - a to trvanie je viac život než čokoľvek iné."

"Boh je v každom procese. Boh pulzuje v premenách. Raz je, inokedy je ho menej, ale občas nejestvuje vôbec. Boh sa totiž prejavuje dokonca i v tom, že neexistuje."

"Boh znepokojoval Klásku aj telesne. Bol prítomný v jej prsiach, ktoré sa zrazu zázračne naplnili mliekom. Keď sa o tom dozvedeli ľudia, prichádzali tajne za Kláskou, podsúvali pod bradavky choré časti tela a ona im na ne striekala biely pramienok. Mlieko vyliečilo zapálené oči mladému Krásnemu, bradavice na rukách Franka Serafína, Florentínkin vred, lišaj židovskému dieťaťu z Ješkotlov. Všetci vyliečení potom počas vojny zahynuli. Práve takto sa prejavuje Boh."

Petra