"Rakovina není koncentrační tábor, ale nese stejné znaky destrukce: popírá možnost vnějšího života, všechno živé svírá."
Hovorí sa, že jednou z najlepších taktík boja je dokonale poznať nepriateľa. Túto radu si vzala k srdcu aj pacientka na onkológii a svojmu doktorovi S.Mukherjeemu povedala: "Přála bych si vydržet, ale potřebuji vědět, s čím to vlastně bojuji."
Siddhartha Mukherjee si uvedomil, že laická verejnosť toho o rakovine veľa nevie, a tak napísal Příběh rakoviny. Príbeh, ktorému porozumie laik, no bude prínosom aj pre študentov medicíny. Jeho úsilie bolo v roku 2013 ocenené Pulitzerovou cenou.
Autor ponúka čitateľovi naozaj nevšednú biografiu karcinómu od jeho zrodenia (rok 2625 p.n.l.), kedy prvé príznaky nádoru zaevidoval egyptský lekár Impotep, až po súčasnosť. Mukherjee pripravil zmes tých najzaujímavejších mýľnikov z oblasti onkológie. Hovorí o období liečenia rakoviny metódami chemických koktejlov, rozsiahlych masektómií, screeningov či ožarovania. To všetko robí cez majstrovsky prerozprávané príbehy skutočných ľudí, a tak sa čitateľ nemusí báť nudných dlhých statí, tabuliek či štatistík. A aby som vám aspoň trošku priblížila skvelú čitateľnosť štyristostranovej literatúry faktu, pokúsim sa do zvyšku recenzie zapracovať čo najviac citátov.
Autor napríklad pútavo zachytáva bezmocnosť hematológov, ktorých pacienti v minulosti často vykrvácali priamo pred ich očami: "Krvácela tak rychle, vpomíná hematolog, že nás napadlo, že bychom jí mohli transfuzí vracet její vlastí krev. Takže doktoři sestavili hadičky, zachycovali krev, kterou ztrácela, a pumpovali ji zpět do jejího těla."
Píše o zúfalých pokusoch liečenia metódou pokus-omyl: "Doktor Li byl obviněn z experimentování na lidech," řekl Freireich. "Ale samozřejmě my všichni jsme experimentovali. Všichni jsme experimentátoři. Neexperimentovat by znamenalo postupovat podle starých pravidel: nedělat vůbec nic."
Popisuje obdobie, kedy nad liečbou rakoviny prevzali vládu ambiciózni chemici. Podľa slov lekára Gideona Harveyho (17.storočie), to však nebola šťastná voľba, pretože ten chemikov označil za "nejdrzejší, nejnevzdělanější, nejnafoukanější, nejtlustší a nejpaněji se chvástající skupinou lidstva."Veľmi pútavou je kapitola o rakovine pľúc, korá priamo súvisí s rozmachom cigaretového priemyslu. Epidemiológ Santon Glantz z Kalifornskej univerzity o ňom povedal: "Nadnárodní cigaretové společnosti fungují jako vektor, který po světě šíří nemoci a smrt."
Lekárska obec vtedy začala vyzývať k prevencii a apelovala na ľudí, aby fajčenie obmedzili na minimum. Denník Chicago Tribute (1975) na to reagoval takto: "Myšlenka preventivní medicíny je poněkud neamerická. Vyžaduje, abychom si v první řadě přiznali, že nepřítelem jsme my sami."
Snáď najpozoruhodnejšou postavou knihy bol pre mňa doktor Marshall. Doktor sa snažil v roku 1984 presvedčiť lekársku obec o tom, že zápal žalúdka (ako jednu z možných príčin rakoviny) môže spôsobovať baktéria Helicobacter Pylori. Nikto mu však neveril, pretože podľa vtedajších poznatkov nebolo možné, aby baktéria prežila v prostredí plnom žalúdočných kyselín. Zúfalý doktor v snahe dokázať svoju teóriu teda sám vypil koktejl namnoženého Helicobactera! Ako to s týmto pre vedu zapáleným doktorom dopadlo, už budete musieť zistiť sami :)
Mukherjee zakončuje svoje vyčerpávajúce dielo rozprávaním o pokrokoch liečby rakoviny vďaka génovému inžinierstvu a sumarizuje momentálnu fázu výskumu. Dá sa povedať, že ľudstvo dospelo do bodu, kedy už o svojom veľkom nepriateľovi vie skoro všetko. Pozná jeho slabiny aj silné stránky, dráhy jeho romnožovania aj celý životný cyklus. No zdá sa, že napriek obrovskej snahe bude medicíne ešte dlho trvať, kým túto čiernu vdovu úplne prekoná. Ak vôbec.
Petra
PS: Dúfam, že som vám aspoň trošku priblížila krásu literatúry faktu a pokiaľ som v niekom z vás vzbudila záujem o tento skvelý žáner, moja misia bola úspešná.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára