Rudolf Havlík: Zítra je taky den / Český Indiana Jones textilného priemyslu

Rôzne kultúry našej civilizácie sa dajú spoznávať rôznymi spôsobmi. Tým najlepším je odcestovať do tej-ktorej zeme a nejaký ten piatok prežiť priamo s domorodcami. No nie vždy máme na takéto výlety čas, prostriedky či chuť. A kto vie, koľko by tých piatkov muselo byť, aby sme obyvateľov vybraných krajín spoznali tak dobre, ako sa to podarilo Rudolfovi Havlíkovi.

Zítra je taky den je kniha, ktorá mi v mnohom pripomenula príbehy slávneho Indiana Jonesa. Je rovnako dynamická, skvele pritiahnutá za vlasy, občas živočíšna a neustále vtipná, akčná a zábavná. Jej autor, český scenárista a režisér, nám cez postavu neohrozeného rozprávača predstavuje Čínu, Indiu, Filipíny či Pakistan z ich odvrátenej, no o to zaujímavejšej stránky. Tieto krajiny spoznávame z „pracovno-(ne)právneho“ uhla. Náš rozprávač je akýmsi krízovým manažérom textilného priemyslu. Hasí problémy, ktoré vznikajú medzi západnými nadnárodnými spoločnosťami s luxusným oblečením a ázijskými továrňami na nekvalitný textil. Aby som bola konkrétna, tieto problémy vznikajú v 99-tich percentách na strane vykorisťovaných tovární. Asi netreba vysvetľovať, ako tento biznis funguje a z čoho bohatnú známe módne značky.

Kim Michele Richardson: Knihovnice z Troublesome Creeku

My čitatelia 21. storočia sa sťažujeme na najrôznejšie veci. Občas nám nesedí preklad či obálka, inokedy ofrfleme nekvalitnú väzbu. Na čo sa ale sťažovať nemôžeme je nedostatok kníh. No nie je to tak dávno, čo boli knihy vzácnym tovarom požičiavaným doslova na prídel. 

Píše sa rok 1936 a Apalačskými horami v americkom Kentucky, v ktorom vládne negramotnosť, chudoba a hlad, sa 19-ročná Cussy Mary Carterová chystá na pravidelnú cestu za svojimi čitateľmi. Cussy pracuje pre pojazdnú knižnicu – vládny projekt, ktorého úlohou je tvorba pracovných miest pre ženy a zvyšovanie gramotnosti jedného z najchudobnejších a najzaostalejších kútov Ameriky. Cussini čitatelia na ňu každý týždeň netrpezlivo čakajú. Jej návštevy sú pre ich domy v izolovaných častiach hôr vítaným kontaktom s civilizáciou. Napriek tomu, že sú jej pochôdzky očakávané, nie v každom dome je hosťom. Cussy je totiž modrá. Doslova modrá. Trpí veľmi vzácnou chorobou krvi, ktorá je vďaka nízkej hladine kyslíka zafarbená domodra. V čase tvrdej rasovej segregácie bol takýto človek úplne vylúčený zo spoločnosti. Cussy si toho ako žena s modrou pokožkou musí vytrpieť veľa.