U máloktorých kníh sa vrátim a zvýšim im na Goodreads svoje hodnotenie. U tejto knihy som to jednoducho spraviť musela.
Our endless numbered days je príbeh, ktorý mi po dočítaní ostal ešte dlho v hlave. Jeho koniec ma šokoval, pobúril, znechutil no fascinoval zároveň. Príbeh (datovaný do obdobia roku 1976) je rozprávaním z pohľadu osem ročného dievčaťa, ktorej otec spálil za sebou všetky mosty a rozhodol sa odísť žiť hlboko do lesov strednej Európy, ďaleko od civilizácie. Malú Peggy zobral so sebou a aby "nerobila problémy", nahovoril jej, že nastal koniec sveta a iba oni dvaja prežili. Peggy tak žije dlhé roky v nevedomí a v absolútnej izolácii od ľudí. Čitateľ však už na prvej strane vie, že príbeh sa skončil dobre (v sladkej nevedomosti si to aspoň myslí), pretože hneď v úvode stretávame Peggy už ako vyspelú slečnu naspäť v civilizácii a sme svedkami toho, ako sa psychicky vysporiadava so svojou minulosťou.