Pri čítaní tejto knihy sa mi častokrát pred očami vynárala tvár
nášho popredného politika, ktorý so stoickým úsmevom do kamery hovorí:
"Ale vážení, na Slovensku predsa korupcia na najvyšších miestach
neexistuje."
Pomerantsev sa v knihe Nic není pravda a všechno je
možné (Dokořán) zameriava na popis súčasnej korupčnej situácie v Rusku.
Akákoľvek podobnosť so Slovenskom je čisto náhodná. Alebo aj nie.
Autor je synom ruských politických utečencov. Pomerantsev sa do
Ruska po konci studenej vojny vrátil, aby ako začínajúci režisér nazbieral
trošku pracovných skúseností. Miestna televízia, posadnutá všetkým, čo
prichádza zo západu, ho najala na tvorbu zábavných reality show. Jeho úlohou bolo vytvárať pozitívny image Putinovho Ruska a odvádzať pozornosť od každodennej
korupcie.
Práca pre televíziu pomohla autorovi preniknúť do životov naozaj
pozoruhodných Rusov, ktorých príbehy nám autor sprostredkuje. Smutná prostitútka, džihádistka-rýchlokvaška, inteligentná
modelka, uväznená manažérka či melancholický mafián - to je len malá ukážka
ansáblu, ktorý na vás v knihe čaká. Pomerantsevove postavy majú reálne životné
osudy, no napriek tomu pôsobia ako kreslené karikatúry - človek si povie, že
to, čo prežívajú, snáď ani nie je možné. Ale keďže názov hovorí "...a
všechno je možné", neostáva nám nič iné, len autorovi veriť a s chuťou
sa pustiť do čítania.
"Rusko zažilo takové procesí měnících se světů - od komunismu
přes perestrojku, šokovou terapii, bídu, oligarchii a mafiánský stát až k
pohádkovému bohatství - že jeho hrdinové získali pocit, že život je jedna velká zářivá maškaráda, v níž jsou všechny role, postavení a názory
zaměnitelné."
Ľahkosť literárneho štýlu sa snúbila s tvrdou realitou života a
vytvorila obraz dekadencie, absurdity, márnotratnosti, ľahostajnosti ale aj
zúfalstva, ktoré sú v súčasnom Rusku obsiahnuté v jednom časopriestore. No
osoby, s ktorými sa autor zhovára, poodhalia len čo-to zo svojho života. Všetci
ostávajú tak nejako svorne rusky rezervovaní.
"Mojí prací jako režiséra je nachytat ji, najít skulinku,
zatlačit pákou citů, aby se její fasáda rozpadla a rozplakala se. Ale ona se
jen otáčí, uhýbá, usmívá se a hraje všemi barvami. Nebojí se ani chudoby, ani
ponížení. Když přijde o sponzora, začne znovu, postaví novou fasádu a zmáčkne
tlačítko reload."
Kniha je otvorenou, no šikovne podanou kritikou politického
systému, ako aj samotného prezidenta Putina. Autor ale viac ako
jednotlivca kritizuje celú pokrivenú spoločnosť. Prst namieril na absenciu
morálnych základov, na ktorých by národ mohol postaviť svoje obrodenie.
"Pokaždé když ruská kultura jednadvacátého století hledá
základy, na nichž by mohla ve zdraví a štěstí stavět, zjistí, že se pod ní
propadla podlaha a pohřbila ji v hlíně a krvi.
Ústrednou témou knihy je to, čo autor pozná najlepšie - sila
médií. Konkrétne jej zneužívanie ruskou propagandou.
"Když se prezident v roce 2000 dostal k moci, první, co
udělal, bylo to, že ovládl televizi. Prostřednictvím televize Kreml rozhodoval,
které politiky ´povolí´ jako svou loutkovou opozici a jaké budou dějiny, obavy
a vědomí země."
 |
| Zdroj: quora.com |
Nic není pravda a všechno je možné je veľmi svieži kus non-fiction žánru,
ktorý vás nebude nudiť štatistikami ani tabuľkami, no neponúkne ani solídny
zoznam zdrojov, z ktorých autor čerpal svoje poznatky. Na to totiž nie je
dôvod. Kniha je autorov subjektívny pohľad na Rusko, a tak je dielo aj potrebné
vnímať. Nie je to sociálna štúdia. Je to výkladná skriňa bizarností,
surrealistický karneval, ktorého čítanie som si naozaj užívala. Ja osobne som
nemala problém autorovi uveriť všetko, o čom rozprával. Nepochybujem o jeho
úprimnom záujme vykresliť Rusko také, aké ho zažil on sám.
Dokořán / 2016 / 260 strán / preklad: Martin Weiss
Petra
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára