Rudolf Havlík: Horkou jehlou // Dobrodružstvo pokračuje...

 „Problém světa není udržitelnost, ale blbost.“

Rudolf Havlík, český scénarista, režisér a spisovateľ, má veľký dar. Vie vzdelať zábavnou formou. Jeho cynický humor a priamočiarosť vám otvorí oči rýchlejšie, ako dokumentárny film.

Jeho druhý dobrodružný román Horkou jehlou prináša nielen humor, akciu a exotiku, no ponúka aj holú pravdu o našom komerčnom spôsobe života. Rovnako ako v prvej časti s názvom Ešte jeden deň, aj v jej voľnom pokračovaní cestujeme naprieč Áziou a riešime problémy textilnej výroby. Priemyslu, ktorý síce predáva čisté šatstvo, no špinavých obchodných praktík sa rozhodne neštíti. A ak si myslíte, že rozprávam o lacných „handrách“ od Vietnamcov, mýlite sa.

Vydieračstvo, klamstvo, nelegálna práca detí a nehumánne podmienky v továrňach sú smutné fintičky bohatých odevných firiem, ktoré sa aj u nás hrdo pýšia nálepkou "udržateľná móda". Autor venuje značnú časť diela kritike výrobnej mašinérii, ktorá aktívne podporuje novodobé otroctvo a vedome zavádza zákazníka populárnymi heslami o udržateľnosti svojich výrobkov. Havlík ale nevolá po postihoch, reguláciách či sprísnených kontrolách zahraničných firiem. Je dosť skúsený na to, aby vedel, že normy a vyhlášky nevyriešia globálny problém, ktorému čelí nielen chudobná časť Ázie, ale civilizácia ako taká. Našu ignoranciu vyrieši len jediné  – vyššia vzdelanosť.

Havlík pozornosť čitateľov neudupe akademickým výkladom školského zákona. Odseky nabádajúce k zamysleniu umne prepašuje medzi vzrušujúce pozorovanie slonov v Indii a vlastný boj o život niekde v Thajsku. Kniha prekypuje dobrodružnými a často až bizarnými zážitkami, do ktorých vás autor vtiahne hneď od prvej kapitoly.

„Momentálně se nacházím ve výšce tři tišíce osm set metrů nad hladinou moře, sípu, jako kdyby mi africký povstalec prostřelil beretou obě plíce, a zuřím jako nosorožec, který se rozhodl, že převrátí džíp s těmi legračními tvory na korbě, co ho neustále otravují a pokřikují na něj, aby se díval do objektivu. Stejně jako on tu patrně vyhynu. Až napadne sníh, zamrznu na kost jako ten mamut, kterého našli na Kamčatce, a budu tu za trest ležet jako němá výčitka všem a budu je doufám strašit ve snech.“

V knihe Horkou jehlou na vás čaká napríklad návšteva indickej banky, ktorej vstup vedie cez extrémne znečistené verejné záchody. Pľúca si takmer vykašlete pri výstupe na snežnú horu v Tibete – oblečený vo vypožičanom športovom odeve od miestneho šerpu. (Nohavice do zvona z hippies éry majú pokazený rázporok vraj z dôvodu „urýchlenia manipulácie“). A pri tom všetkom budete pátrať po zmiznutom bratovi svojej vytúženej ženy, ktorý sa zrejme stal obeťou priekupníkov s bielym mäsom. Nudiť sa rozhodne nebudete.

Obe Havlíkove knihy považujem za pozoruhodne vydarené diela, ktoré vďaka kadencii deja a zaujímavosti námetu dokážu udržať našu roztrieštenú pozornosť, no ruka v ruke so zábavou ponúkajú aj priestor na reflexiu osobných hodnôt. Ak môžete, skúste knihy ponúknuť mladým členom vo vašej rodine. Do boja s realitou si z nich odnesú viac, ako z analýzy diel povinnej literatúry.

 „Trvalé udržitelnosti nedosáhneme nikdy, je to vědecky nemožné, ale můžeme změnit svůj příštup nejen k této planetě, ale i sami k sobě. Jediná možnost, jak změnit svět k lepšímu, pramení ze vzdělání. Za poznávání a hledání odpovědí. Naší nadějí jsou další generace. Naše děti a jejich děti. Když budou vzdělané, když je budeme učit pokoře a vysvětlíme jim, že je důležité vidět a poznávat věci na vlastní oči, a ne přes internet, naučíme je po sobě uklízet a přemýšlet nad tím, co dělají a proč, pak možná máme malou naději.“

Za knihu a skvelý čitateľský zážitok ďakujem kníhkupectvu KNIHCENTRUM.SK

Petra