Stránky

27. 3. 2020

Niall Ferguson: Věž a náměstí // ...nie je sieť ako sieť!


Historické knihy sú zamerané na rôzne obdobia, rôzne problematiky a témy. No všetky majú niečo spoločné - dejiny vnímajú cez hierarchie, dynastie či iné mocenské usporiadania. Na tom by asi nikto nič zvláštne nepobadal. Až do chvíle, kým na tento fakt neupozornil jeden z najznámejších súčasných historikov Niall Ferguson v knihe Věž a náměstí (Argo/Dokořán). Ten si totiž do hľadáčika svojej novej knihy vzal siete, či inak povedané -voľné organizačné usporiadania.  Nazerá na ne ako na životaschopný organizmus, ktorý sa vyvíjal spolu s ľudstvom. Ferguson dokonca siete považuje za historicky staršie a sociálne významnejšie ako staroveké hierarchie.

Keď som brala knihu do ruky, nerozumela som, prečo sa autor rozhodol pre tajuplný názov "Veža a námestie." No po prečítaní tohto rozsiahleho diela mi je jeho zámer úplne jasný. Vežou metaforicky označuje formálne sídlo hierarchickej moci, námestie zase vníma ako kolísku neformálnych sietí tvorených na základe sociálnej interakcie.

Autor hneď v úvode hovorí, že sa knihou snaží povedať príbeh o vzájomnom pôsobení sietí a hierarchií od staroveku po veľmi nedávnu minulosť. Spája poznatky z viacerých odborov, od ekonómie po sociológou, od neurovedy po organizačné správanie. Pomocou rozprávania tohto príbehu sa autor snaží poukázať na to, že spoločenské siete mali v našich dejinách omnoho väčší význam, ako sú im historici ochotní priznať. Ferguson v snahe poukázať na dôležitosť sietí ponúka hutný prierez dejinami ľudstva. Časovo obsiahne obdobie od iluminátov a zastaví sa až pri Trumpovom volebnom víťazstve. Na skoro 500 stranách spolu vybojujeme protestantskú, informačnú či priemyselnú revolúciu, prežijeme hladomor aj hospodárske krízy, pocítime vplyv mocných politikov a stretneme aj veľa známych spisovateľov. Mená a historické udalosti sa tu striedajú rýchlosťou blesku, a aj preto by som toto dielo odporučila čítať v blízkosti internetového vyhľadávača. Ferguson z pohľadu sietí vníma ako dva najväčšie časové míľniky Gutenbergovu kníhtlač a vznik internetu. Tieto dva historické momenty silno ovplyvnili aj dovtedy neotrasiteľné hierarchie a je im preto venovaná aj značná pozornosť.

Ferguson je historik telom aj dušou. Studnica jeho poznatkov je naozaj hlboká a pre obyčajného čitateľa - nehistorika, môže byť občas ťažké udržať s ním krok. Aj preto oceňujem vhodne zvolenú dĺžku kapitol, ktorá pomáha lepšej vstrebateľnosti diela.

Obsiahnuť obrovský rozsah Fergusonových myšlienok v krátkej recenzii je nad moje schopnosti,  preto na koniec článku pridávam dlhšie citácie. Myslím, že najlepšie priblížia originalitu, revolučnosť a tématickú obsiahlosť knihy.

Sila Fergusonovho rozprávania je v jeho schopnosti prepájať empirické fakty so zaujímavými anekdotami a pikoškami za súčasného vytvorenia kolosálneho projektu, ktorý skvele prepája minulosť so súčasnosťou. Fergusonovo originálne uchopenie dejín a talent pre rozprávanie z neho právom spravili uznávaného autora historických diel. Kniha Věž a náměstí je toho ďalším dôstojným príkladom.

"Homo sapiens se vyvinul v prehistorickém období jako kooperativní opice s jedinečnou schopností vytvářet sítě, tj. komunikovat a spolupracovat v kolektivu. Tato schopnost nás odlišuje od všech ostatních zvířat. Slovy evolučního biologa Josepha Henricha nejsme prostě jen méně osrstění šimpanzi s větším mozkem, tajemství našeho úspěchu jakožto druhu spočívá v kolektivních mozcích našich komunit."

"Neustále se vracející a téměř všudepřítomná potíž starověkých dějin byla, že občané válčících států všeobecně delegovali nadměrnou moc na dědičnou válečníckou elitu a stejně tak na elitu kněžskou, jejíž funkcí bylo vštěpovat lidem náboženské učení a další legitimizační ideje. Všude, kde k tomu došlo, byly sociální sítě pevně podřízené výsadám hierarchie. Gramotnost byla privilegium. Údělem obyčejného muže nebo obyčejné ženy bylo dřít. Žili ve vesnicích, navzájem laterálně izolovaní (slovy Ernesta Gellnera) od všech sousedů až na ty zcela nejbližší. Tento stav izolovanosti působivě ztvárnil jako jakousi trvalou mentální mlhu Kazuo Ishiguro v románu Pohřbený obr. Jedině vládnoucí elita byla s to udržovat styky síťového druhu na delší vzdálenosti: například egyptští faraoni, jejichž sítě se ve 14. století př.n.l. rozprostíraly od kanaanských lokálních pracovníků po jejich protějšky ve městech jako Babylon, Mitanni nebo Chattušaš. I tyto elitní sítě však představovali pro hierarchický řád hrozbu: již v nejstarších historických záznamech se můžeme dočíst o spiknutích a intrikách, jako byly ty proti Alexandrovi Velikému - o temných a zlovolných shlucích uvnitř sítě. V tomto světě nebyli podporováni inovátoři, ti, kdo nevyhovovali normě, byli posíláni na smrt. V tomto světě neplynuly informační sítě zdola nahoru nebo skrz, nýbrž shora dolů, pokud vůbec."


Vydavateľstvo: Argo / Dokořán
Rok vydania: 2019
Počet strán: 508
Preklad: Jan M. Heller


Petra


Ďakujem internetovému kníhkupectvu knihcentrum.sk , že mi knihu venovalo. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára