Dobrých historických thrillerov na našom trhu nie je veľa, a tak som rada, že po výbornej knihe Kde se skrývá ďábel sa mi dostal do ruky aj Krvavý cukr. Autorka Laura Shepherd-Robinsonová sa pustila do neľahkej témy otroctva v osemnástom storočí. Naštudovala si veľa kvalitnej literatúry, dokonca siahla aj po skvelom Olusogovi (Black and British) a vytvorila dielo, ktoré je nielen pútavé, no hlavne poukazuje na smutne krvavú minulosť dnes prosperujúcich krajín.
"Červen 1781, Anglie. Na háku v deptfordské loděnici je nalezeno tělo. Umučené k smrti s vypálenou otrokářskou značkou."
Kapitán Harry Corsham sa vrátil do Anglicka ako vojnový hrdina. Doma ho čaká sľubná politická kariéra, no jeho súkromný život pokrivkáva. Harryho manželstvo je zahalené podivným tajomstvom, ktoré nejako súvisí s jeho bývalým najlepším priateľom - abolicionistom Tadom. Jedného dňa na dvere Corshamovcov zaklope zúfalá Amélia - Tadova sestra. Tadovi sa údajne posledné dni niekto vyhrážal smrťou kvôli tomu, že sa snažil odhaliť ohavné tajomstvo súvisiace s obchodom s otrokmi. Harry Corsham sa vydáva Tada hľadať. To, čo pri svojom pátraní nájde, je šokujúci kus histórie.
Krvavý cukr vo svojej prvej polovici nesie znaky debutového románu. Autorka sa občas zbytočne utvrdzuje v tom, či čitateľ všetkému rozumie, čo môže pôsobiť trošku ťažkopádne. No akonáhle sú karty rozdané, autorku začiatočnícke obavy úplne opustia. Začne písať srdcom, nie hlavou a kniha okamžite naberie na tempe, svižnosti a napriek ťažkej téme aj na ľahkosti.
V čom autorka naozaj zahviezdila, je navodenie ponurej autentickej atmosféry. A nebočí ani od explicitného popisu násilia. Pri čítaní máme pocit, že sa prechádzame nebezpečným deptfordským prístavom plným skrachovancov, ožranov a prostitútok. Zúfalstvo, chudoba a vlhká špina sa nám derú pod nechty. Na krku ucítime dych opitého námorníka a za rukáv nás potiahne škaredá vyžitá žena, ponúkajúca "cestu do neba". A pri tom všetkom budeme hľadieť do očí otrokov, ktorí stratili nádej aj sebaúctu a ktorí sú , podľa platného zákona osemnásteho storočia, neživý majetok svojho otrokára.
"Nemyslete si, že na nás se ty zoufalé dny na moři nijako nepodepsaly. Hrát si na Boha, rozhodovat, kdo bude žít a kdo zemře. Říkal jsem si, že je to jako topit fenky z vrhu šťeňat. (...) Jenže černoši si nejsou přísně vzato lidé, ale zároveň to nejsou zvířata. Zvířata nevolají své milované. Ještě dnes slyším jejich křik."
"To si myslíte? Že Afričané nejsou tak docela lidé?"
"Věda mluví jasně. Černoch je zakrnělá forma lidské bytosti a bližší příbuzenský vztah má k opicím než k nám dvěma."
Krvavý cukr je výborná kniha, na ktorú sa zo začiatku musíte trocha naladiť, no od polovice ju už nepustíte z ruky. Odporúčam fanúšikom kvalitnej historickej beletrie, ktorí sa neboja postaviť zoči-voči brutálnej realite našich dejín.
-----------------------------------------
Vydavateľstvo: HOST
Počet strán: 405
Preklad:Petra Johana Poncarová
Rok vydania: 2019
-----------------------------------------
Petra
Ďakujem internetovému kníhkupectvu knihcentrum.sk, že mi knihu venovalo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára