Yaa Gyasi: Návrat domů // Dozvuky otroctva

„Vojna je hrozná, no horšie je otroctvo.“  Karel Čapek

Mysleli ste si, že otroctvo je minulosť? Dávno zabudnutá história? Pre obyvateľstvo s bielou pleťou asi áno. No pre iných bude táto téma vždy otvorenou ranou na duši. Dôkazom je aj neustále sa zhoršujúca situácia v USA, ktorá vyústila do celosvetovej mobilizácie pod hlavičkou BLM -black live matters. Yaa Gyasi vo svojej knihe Návrat domů načrtáva problematiku rasovej nerovnosti a približuje korene jej vzniku siahajúce do obdobia kolonializmu.

Podľa anotácie má príbeh mapovať život dvoch ghanských sestier, no to je len čiastočná informácia. Kniha má hneď v úvode rozsiahly rodostrom a každej postave v ňom sa dostáva skoro rovnakej pozornosti. Autorka tak skôr ako novelu napísala kolekciu krátkych príbehov, v ktorých sleduje osudy členov jednej ghanskej rodiny. Príbehy nasledujú chronologicky za sebou a časovo kniha obsiahne niekoľko storočí. S hrdinami, s ktorými sme sa zoznámili v úvode, sa už v iných príbehoch stretneme len okrajovo, zväčša prostredníctvom spomienok iných postáv. Táto literárna forma a veľmi dlhé časové rozpätie deja tu má ale svoj jasne definovaný účel. Autorka sa snažila naznačiť, že aj keď je doba otroctva oficiálne dávno za nami, s priamymi dôsledkami sa stretávame neustále.

Kniha je členená do dvoch častí, prvá sa sústredí na osudy postáv v Afrike a druhá sa venuje Afroameričanom žijúcim v USA. Mňa osobne oslovili hlavne príbehy z Ghany. Autorka si naštudovala veľa materiálu o pôvodných afrických zvyklostiach a svoje poznatky pretvorila do veľmi pútavých ľudských osudov. Myslím, že žiadneho čitateľa nenechá chladným príbeh o krutom zotročovaní nevinných žien a detí, či osudy nešťastníkov, ktorí skončili ako nevoľníci v inom africkom kmeni. Jednotlivé postavy, hlavne v úvode, sú vykreslené naozaj výborne, napriek malému počtu strán, ktoré im boli venované.

Yaa Gyasi

Čo oceňujem na diele najviac, je nezaujatý prístup. Ťažká a citlivá tematika a samotný autorkin ghanský pôvod by mohol viesť k mylnému predsudku o možnej neobjektivite románu.  No Gyasi preukazuje veľkú profesionalitu a realitu odkrýva naplno. Neškatuľkuje svoje postavy na „zlý biely otrokár“ a „nevinný čierny nevoľník“.  Gyasi siaha aj do vlastných černošských radov a poukazuje na hyenizmus človeka ako takého. 

Rozpráva nielen príbehy, v ktorých beloch zotročil černocha, no venuje sa aj černochom, ktorí usporadúvali poľovačky na iné africké kmene. Černosi lovili svojich "bratov", len aby ich s tučným ziskom predali bielym do otroctva. Vzájomná nenávisť medzi africkými kmeňmi a ich boj o moc vniesli do celej témy zaujímavé svetlo, ktoré som osobne od tohto románu nečakala.

V zahraničí vyvolal Návrat domů naozaj veľké nadšenie a už teraz sa hovorí, že toto bude nová moderná klasika. Osobne by som nezachádzala tak ďaleko, no kniha je naozaj pozoruhodný debut a som presvedčená, že o autorke budeme ešte veľa počuť. Gyasi sa totiž podarila jedna vec. Napísala dielo, o ktorom ľudia hovoria aj dávno potom, ako ho dočítali. Toto je totiž kniha, ktorá v čitateľovi tak nejako zostane. Ja som Návrat domů prečítala skoro pred mesiacom a môžem povedať, že ten časový odstup mi pomohol dielo lepšie stráviť a oceniť. Niektoré konkrétne výjavy sa mi ešte aj dnes objavia pred očami. Z ničoho nič si spomeniem na osudy otrokov, ktorí boli prevážaní v podbalubí lodí v tých najotrasnejších podmienkach, či na dcéru šamana, ktorú... no, to už by som spoilerovala! :)

Preto by som odporučila knihu čítať pomaly a jednotlivé príbehy vstrebávať postupne, aj keď sa vystavíte riziku, že si mená jednotlivých postáv budete pliesť. Mená tu totiž nie sú podstatné. Podstatný je celkový odkaz diela a ten Yaa Gyasi vyjadrila naozaj výborne.

Ešte malá poznámka -  ak by ste si lámali hlavu nad tým, ako správne vysloviť autorkino meno, tak je to „Já Džasi“. A perlička, Yaa znamená „dievča narodené vo štvrtok“ J

Ďakujem internetovému kníhkupectvu knihcentrum.sk, že mi knihu venovalo. 

Petra