Ja sama som kvôli vidine oslnivej kariéry pred rokmi prečítala niekoľko takýchto kníh. Všetky sľubovali úžasný život, rýchly úspech a šťastnú rodinu - "all in one" do pár dní. Úprimne - z týchto kníh som si zapamätala iba jediné - sú stratou času a mrhaním papiera. No pre zachovanie objektivity, predsa len musím spomenúť dve myšlienky z kníh self-help žánru, ktoré mi utkveli v pamäti.
Prvou je kniha The War of Art (S.Pressfield) - dielo venované budúcim spisovateľom, no myšlienky sú využiteľné aj keď pracujete v iných oblastiach.
“Someone once asked Somerset Maughham if he wrote on a schedule or only when struck by inspiration. "I write only when inspiration strikes," he replied. "Fortunately it strikes every morning at nine o'clock sharp.”
Voľný preklad: "Niekto sa raz opýtal spisovateľa Somerseta Maughhama, či píše len keď ho kopne múza, alebo dodržuje nejaký harmonogram. Spisovateľ odpovedal, že tvorí len keď má inšpiráciu. No našťastie, inšpirácia príde každé ráno o deviatej. Presne."
No a druhá myšlienka pochádza od Briana Tracyho, ktorý na jednom svojom webinári hovoril o výchove detí. Povedal, že po celý život sa snažil vštepiť svojim deťom len dve pravidlá: "Hovor pravdu. Prevezmi zodpovednosť."
Toto sú dve myšlienky, ktoré som si osvojila a v ktorých som videla zmysel a prínos. A toto sú aj dva stavebné kamene knihy (konkrétne jej druhej polovice) The Subtle Art of Not Giving a Fuck. Vtipná, svieža a miestami neotesaná kniha z pera mladého Marka Mansona. Mark v prvej polovici veľmi odľahčene (za bohatého používania expresívnych slov) popisuje dnešnú digitálnu dobu. Dobu, ktorá nás prostredníctvom médií tlačí do šťastného života, pozitívneho myslenia a nikdy nekončiaceho úsmevu. Akokoľvek umelo to bude pôsobiť, hlavne sa tvárme šťastne a ono to šťastie nakoniec príde - toto je na hlavu postavené motto, ktoré sa snaží osvojiť si veľa ľudí. A veľa ľudí sa práve kvôli tejto snahe o šťastie uvrhne do veľkých depresií. Ľudia sa chaporia za nanútenou vidinou toho byť úspešnejší, bohatší, krajší, mladší, šťastnejší a celkovo tak nejak lepší... a prečo vlastne? Aby im závidel sused, aby porazili kolegu či aby niečo dokázali šéfovi? Manson poukazuje na to, že nekonečná túžba po stále trvajúcom šťastí je z psychologického hľadiska jedna veľká negatívna skúsenosť. Pretože si neustále pripomíname, že náš momentálny stav nie je spoločensky vyhovujúci. A paradoxne, jednoduché akceptovanie stavu nešťastia, nasranosti, sklamania či smútku môže pôsobiť pozitívne. Áno, znie to podivne, možno až nelogicky, no mne osobne presne takéto veľmi pragmatické vnímanie života vyhovuje, dáva mi zmysel a rozumiem mu.
V druhej polovici knihy Manson rozoberá praktické príklady toho, ako "do not give a fuck" - hovorí o tom, ako nasledovať svoje vytýčené sny a kedy je dobré sa ich vzdať, ako prekonať lenivosť či ako sa vysporiadať s depresiou. Neponúka päť zaručených tipov na šťastný život, jeho kniha je skôr o tom, ako sa na život pozrieť z inej, reálnej perspektívy.
"Maturity is what happens when one learns to only give a fuck about what’s truly fuckworthy."
Voľný preklad: Dospelosť nastane, keď sa naučíme nasierať sa len na tom, čo nám naozaj stojí za to.
Povedala by som, že pre ľudí, ktorí majú svoje priority už pevne nastavené a dokážu filtrovať dôležité veci od prkotín, neprinesie táto kniha nič prevratné. No určite je aj pre zasvätených skvelým pripomenutím si toho, na čom v živote naozaj záleží a ako elegantne dosiahnuť vytýčené ciele. Myslím, že toto je perfektná a vtipná pomôcka pri zostavovaní si tradičných novoročných cieľov :) Za mňa je to jediná motivačná self-help kniha, ktorú môžem úprimne odporučiť.
Petra
To hej, motivačná literatúra je z 99% blábol, vďaka ktorému má autor väčšiu šancu zarobiť ako keby naozaj pracoval. Len smola, že ľudia si myslia, že skratky naozaj existujú a že sú bez dôsledkov. Nič viac sa k tomu akosi ani nedá dodať. Tie najskratkovitejšie motivačky sú najpredávanejšie! Majú xyz strán, 3 pointy a ani jednu nedosiahneš tak, ako tam píšu. Byť nejaký, dosiahnuť niečo, to je práca na celý život vždy. Málokomu všetko padne do lona pri narodení, a keď sa tak nestalo, tak môže abdikovať alebo makať. Ale okrádať a veriť skratkám, pozitívnemu naladeniu, to pomohlo len autorom knihy, ktorý vlastne kradnú klamaním. Nebyť naivity ľudí, kopa autorov by nebola v balíku a mali by sme naozaj vyberaný motivačný kútik, ktorý by aj k niečomu bol.
OdpovedaťOdstrániťDruhá vec, ktorá ma udivuje, keď sú tie knihy od ľudí, čo len z rýchlika videli napr. psychológiu. A najviac ma udivujú otvorené oči čitateľov, ktorí zrazu zistia, že majú doma hordu odpadu a nie užitočných kníh. Taká zábavka pre skeptikov ako ja. Jednoducho, kniha so seriózne odbornejšie vyzerajúcou obálkou dáva v tomto žánri väčšiu šancu, že to nebude blbosť. Lenže tam sú použité cudzie slová. Bububu.
Česť výnimkám!
No, bohužiaľ, tie motivačné knihy sú naozaj väčšinou na jedno brdo, hlavne ale nerešpektujú individualitu jednotlivca. Univerzálny návod na úspech neexistuje. Ale čo mi na tých všetkých knihách vadí asi najviac, je práve to akési nerešpektovanie neúspechu, tá nanútená pozitivita. Práve preto sa mi páčila táto kniha, čo som recenzovala. Veľmi realistická, konečne niekto upozornil aj na to, že je úplne OK zmeniť svoje ciele uprostred cesty, je OK cítiť sa občas pod psa a je OK na niektoré veci sa úplne vykašľať, aj keď sme ich pred X rokmi považovali za svoje celoživotné sny :)
OdstrániťNechápem tie negatívne komentáre ku self help literatúre. Mne naopak dosť veľa pomohli, dali mi pozitívnejší pohľad na svet,pomohli v produktivite, nakopli, keď som sa cítila demotivovane. Samozrejme ich netreba brať ako písmo sväté, abstrahovať dôležité od povrchného a hlavne prevziať zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk a nie vyhovárať sa na vládu, politiku či na nenásytných autorov, ktorým ide len o zisk (ako to je popísané v komentári vyššie).
OdpovedaťOdstrániťS prevzatím zodpovednosti úplne súhlasím. Vláda a politikárčenie nech je aké chce, niektorí ľudia sú jednoducho leniví so svojim životom niečo urobiť a tým by nepomohol ani pápež na poste premiéra vlády. No myslím, že v motivačnej literatúre je naozaj dosť balastu, nájsť kvalitnejší titul bolo pre mňa dosť náročné. Ale ono záleží aj na type osobnosti čitateľa, pretože čo motivuje mňa, nemusí motivovať iných. V tomto druhu literatúry asi záleží na osobných preferenciách viac, ako v klasickej beletrii. Pokiaľ ale môžete odporučiť konkrétny titul, ktorý sa vám, budem veľmi rada, ak sa podelíte o názor. Ak som nečítala, rada sa naň pozriem, ďakujem.
Odstrániť