Kniha je akoby osobitým príbehom mladého francúzskeho dievčaťa Marie-Laure a nemeckého chlapca Wernera. Marie-Laure ešte v ranom veku úplne oslepla a jej milujúci otec pre ňu vytvoril drevenú maketu rodného mesta. Marie-Laure sa tak podľa nej naučila orientovať v priestore a mohla byť aspoň trošku samostatnou. Werner vyrastal so svojou sestrou v nemeckom sirotčinci. Je to nesmierne technicky nadaný chlapec, ktorý sa zhodou okolností vo vyššom veku dostal do výcvikovej jednotky Hitlerjugend.
Kniha dejovo skáče nielen v čase, ale aj na mape. Pokiaľ sa dostatočne nesústredíte, dej vám môže pripadať zamotaný, no ja osobne som nemala s orientáciou žiadny problém.
S čím som však problém mala, bola akási podivná schizofrénia tohto diela. Prvé dve tretiny knihy ma nadchli. Neotrelý pohľad na udalosti II.svetovej vojny, postava krehkého slepého dievčatka a dospievajúci chlapec trénovaný v Hitlerjugend - elementy, ktoré rozohrali naozaj výborný historický román. Bohužiaľ, záver románu mi uštedril malé sklamanie. Nielenže mi ku koncu pripadali postavy príliš ploché, no originalita príbehu sa akoby vytratila. Autor už len postupoval bod po bode klišoidným zoznamom vecí, ktoré musia byť v diele o II. svetovej vojne obsiahnuté (zoznam môže obsahovať mierne spoilery):
- Nemci vraždiaci nevinné deti,
- Rusi znásilňujúci nevinné ženy,
- Američania v úlohe hlavného oslobodzovateľa,
- romanca.
Nechápte ma zle, viem, že všetky body zoznamu reflektujú historické fakty, no v tomto prípade mi niektoré scény prišli vynútené a umelo napasované do deja. Akoby editor ukázal prstom na akúkoľvek položku a povedal: "Aha, toto si zabudol, to tam musíš nejako napchať, inak nebude bestseller." Na mňa to jednoducho pôsobilo lacno a k dielu, ktoré sa pýši Pulitzerom, mi to jednoducho nesadlo. No možno to tam práve kvôli tomu Pulitzerovi muselo byť - možno práve v dobe "updatovanej" studenej vojny musíte mať vo svojej fikcii tento zoznam zapracovaný (hlavne tých Rusákov tam musíte nejako napchať), aby ste zapadli a mali šancu získať americkú literárnu cenu - ktovie.
V každom prípade, kniha rozhodne stojí za prečítanie. Bola som prekvapená, ako ľahúčko sa dielo čítalo. Jazyk, forma, dynamika, atmosféra a obrazotvornosť sú veľmi silnými pozitívami tejto knihy a tak nejaké to klišé v závere s ľahkosťou prehliadnete.
Petra
Ja som mala len spočiatku problém sa do knihy začítať, neprišla mi tak skvelá, ako o nej v tom čase všade hovorili a písali. Chýbala mi tam tá jedinečnosť. Ale postupne sa to zlepšilo, zvykla som si na striedanie osôb, miest i času, to mám po pravde v príbehoch rada a ku koncu som už bola nadšená. Aj napriek tým klišé, ktoré si spomínala, súhlasím tiež, že kniha stojí za pozornosť.
OdpovedaťOdstrániťTak to je zaujímavé, že sa nám kniha páčila tak nejak "naopak" :) Za mňa tam bola určite najlepšia tá obrazotvornosť a atmosféra, to sa musí nechať, že ju Doerr zvládol výborne. Kľudne by som siahla aj po ďalšej jeho knihe.
OdstrániťZeď vzpomínek je také všelijaké, niektoré poviedky mi prišli slabšie, niektoré boli naopak výborné. Doma už ma čaká aj jeho najnovšia kniha Sběratel mušlí, na tú sa chystám pomerne skoro, tiež poviedky, ale téma mi príde lákavejšia. Tak uvidíme :-)
OdstrániťJa som ešte nikdy nedočítala celú zbierku poviedok. Mám rozčítané asi tri a nie a nie sa dokopať aspoň jednu dokončiť. Ja som myslela, že Zberateľ mušlí je román, tak si mi rozšírila obzor! :)
OdstrániťAll the Light We Cannot See mám už dlhšie v čítačke (vďaka téme IIWW a aj zo zvedavosti, keď už to vyhralo tú pulitzerku), ale neustále ma odrádza, že je to kniha s témou druhej svetovej, z pod pera amerického autora (s tým mám tak trochu problém vždy). Nemôže to byť jeden z dôvodov, prečo obsahuje tie klišé, ktoré si vypísala? Ktovie...
OdpovedaťOdstrániťOsobne sa už vyhýbam akejkoľvek fikcii s tematikou IIWW, ale toto bola Pulitzerkovka, chcela som vyskúšať. Určite je tam dosť veľká šanca, že tá akási zaškatuľkovanosť prišla práve z dôvodu, že autor je američan. Dalo sa to čakať, ale tak nejak som dúfala... že ten Pulitzer.. no veď vieš :)
Odstrániťoch, my pyšní Európania, koľko predsudkov máme:D
Odstrániť:)) No to áno, ale od amíkov už snáď o IIWW len non-fiction.
OdstrániťTúto knihu mám v hľadáčiku už pomerne dlhú dobu, vlastne nie len v hľadáčiku, ja som si ju totižto už aj zakúpila, no aj napriek tomu sa mi akýmsi nedopatrením stále nepodarilo prečítať ju.
OdpovedaťOdstrániťHlavným dôvodom, prečo som ju zakúpila nebola ani tak tá pulitzerova cena (i keď nemôžem tvrdiť, že svoj podiel nemá), ale Zlodejka kníh od Zusaka, ktorá mi učarovala natoľko, že ma teraz akosi tematika druhej svetovej vojny priťahuje. No a potom čo som zistila, že kniha neušla ani Tvojmu oku si ju už musím prečítať!:D Žiadne ďalšie odkladanie - pevne verím, že po dočítaní nebudem sklamaná.:)
P.S.: Prednedávnom vyšla kniha When breath becomes air aj v slovenčine, čo bolo tak obrovským prekvapením a radosťou, že som si ju okamžite musela zakúpiť a v najbližších dňoch sa do nej chcem pustiť.:) Ďakujem za odporúčanie a prajem krásny zvyšok dňa.:)
Ty máš Kalanithiho?? No páni, tak to sa naozaj teším na to, čo na to povieš. Myslím, že aj v rámci tvojho profesného zamerania by ti to mohlo sadnúť. Ale asi ťa to osloví hlavne z toho ľudského hľadiska - no, naozaj som zvedavá, aké budú tvoje dojmy z knihy, hlavne zo záveru a poslednej kapitoly. Ja mám ešte teraz zimomriavky! Jooj ale naozaj som rada, že ju niekto bude čítať, budem netrpezlivo čakať na recenziu :)
OdstrániťKnihu jsem dostala loni k Vánocům, ale ještě jsem se k ní nedostala. Zatím mám rozečtené povídky Zeď vzpomínek a ty se mi líbí. Autor umí vystihnout atmosféru, některé povídky mě úplně pohltily. Tak jsem zvědavá,jak se mi bude líbit toto. Ale kdo ví, kdy se k tomu dostanu :D
OdpovedaťOdstrániťNa Zeď vzpomínek by som sa tiež chcela niekedy pozrieť , tak snáď sa mi teraz už aj čas naskytne :)
OdstrániťMne sa kniha páčila.
OdpovedaťOdstrániťTo som rada, páčila sa väčšine ľudí, ktorí ju čítali :) To len ja som ju trošku ofrflala :)
Odstrániť