Claire Fuller: Our Endless Numbered Days

U máloktorých kníh sa vrátim a zvýšim im na Goodreads svoje hodnotenie. U tejto knihy som to jednoducho spraviť musela. 

Our endless numbered days je príbeh, ktorý mi po dočítaní ostal ešte dlho v hlave. Jeho koniec ma šokoval, pobúril, znechutil no fascinoval zároveň. Príbeh (datovaný do obdobia roku 1976) je rozprávaním z pohľadu osem ročného dievčaťa, ktorej otec spálil za sebou všetky mosty a rozhodol sa odísť žiť hlboko do lesov strednej Európy, ďaleko od civilizácie. Malú Peggy zobral so sebou a aby "nerobila problémy", nahovoril jej, že nastal koniec sveta a iba oni dvaja prežili. Peggy tak žije dlhé roky v nevedomí a v absolútnej izolácii od ľudí. Čitateľ však už na prvej strane vie, že príbeh sa skončil dobre (v sladkej nevedomosti si to aspoň myslí), pretože hneď v úvode stretávame Peggy už ako vyspelú slečnu naspäť v civilizácii a sme svedkami toho, ako sa psychicky vysporiadava so svojou minulosťou.

Autorka vo svojej prvotine pomaly odkrýva príbeh, ktorý sa nie každému musí páčiť. A teraz nevravím o literárnom štýle, ten je vycibrený (kniha vyhrala cenu Desmond Elliott Prize za najlepší debut roku 2015).  Vravím skôr o problematike, ktorú spisovateľka uchopila dosť zaujímavým spôsobom. Bohužiaľ, bez spoilerovania sa naozaj nedá nič viac prezradiť, no poviem, že moje prvé trojhviezdičkové hodnotenie na GR bolo skôr akousi manifestáciou môjho nesúhlasu s krutou realitou, na ktorú som sa musela v závere knihy pozrieť. A verte mi, nebol to pekný pohľad. No to neznamená, že kniha bola zlá, práve naopak, čím viac o knihe a zápletke premýšľam, tým viac u mňa autorkine dielo stúpa na cene.

Pokiaľ sa náhodou pre knihu rozhodnete, odporúčam ísť do nej naslepo. Aj keď je to príbeh o mladom dievčati, nie je to YA žáner a dielo si určite vyžaduje vnímavejšieho čitateľa. V angličtine sa číta veľmi ľahko (o pripravovanom preklade som zatiaľ nepočula), takže s chuťou do nej :)

Petra