Stránky

7. 2. 2017

Vladimir Nabokov: Lolita // ...toto chce Oscara!

Lolite som sa vždy vyhýbala ako čert krížu, no keď OneHotBook zverejnilo ukážku nahrávky v podaní Miloslava Mejzlíka , vedela som, že nastal čas prelomiť ľady. Vždy som chcela vedieť, prečo ľudia s takou chuťou čítajú román o pedofilovi. Teraz to už nielenže viem, ale aj plne chápem a Lolitu som zaradila medzi moje TOP klasické diela spolu s Frankensteinom a Tess z d´Ubervilu. 



Pokiaľ vám dej knihy nie je až taký známy, jeho sumarizácia je veľmi stručná. Nabokov ponúka spoveď pedofila Humberta prostredníctvom vnútorného monológu. Humbert sa najskôr snaží čitateľa získať na svoju stranu a presviedča ho o svojej neskazenej morálke a o práve milovať malé nymfyčky. Neskôr sa pomocou melanchólie pokúša vyvolať aspoň sympatie k svojej osobe a svoje činy obhajuje. No a nakoniec Humbert sám pred sebou odkrýva zvrátenú tvár monštra a šialenca, snažiaceho sa vyrovnať sa s pocitom viny za to, že Lolitu pripravil o detstvo.

Celý príheh Humberta sa nám odkrýva cez jeho vlastnú pokrivenú perspektívu, cez jeho pocity žiadostivosti, túžby, hnevu, odporu či nenávisti. Humbertove myšlienkové pochody a logika uvažovania sú desivé. Zároveň je ale jeho schopnosť udržať čitateľa v neustálom úprimnom záujme o jeho osobu absolútne fascinujúca.

Po dopočúvaní takmer desaťhodinovej audioknihy som presvedčená, že jej knižnú podobu by som prijímala s omnoho menším nadšením. Miloslav Mejzlík mi svojím úžasným výkonom pomohol zvládnuť aj tie najťažšie scény bez toho, aby som potrebovala oddych od spoločnosti pedofila. Práve naopak, Mejzlíkovo rozprávanie ma nielenže udržalo pri počúvaní, no osud Humberta v jeho podaní ma častokrát prikoval na stoličku s nutnosťou dopočúvať kapitolu do konca. Voľba tempa rozprávania a dikcie bola perfektná a spôsob, akým Mejzlík Humberta nenápadne pretváral z normálneho muža na pedofila bol pozoruhodný. Osobne sa mi najviac vryli pod kožu pasáže Humbertovho hnevu, odporu a znechutenia – v týchto chvíľach som naozaj mala pocit, že Mejzlík všetky tieto pocity pretavuje do hmotnej formy. Dramatizácia scény, v ktorej si Humbert v hlave predstavuje vraždu svojej manželky, je nezabudnuteľná.



Niet divu, že je toto dielo považované za literárny skvost čo sa týka výrazových prostriedkov a techniky.  Text v preklade od Pavla Dominika (preklad získal v roku 1991 ocenenie) je plný náročných slovných hračiek a narátor sa s nimi popasoval na výbornú. Aj keď, ako sám Mejzlík v rozhovore hovorí, to bola náročná práca, s ktorou sa občas aj on sám trápil. Mňa práve naopak udivovalo, s akou ľahkosťou kľučkuje medzi všetkými tými krkolomnými súvetiami. Audiokniha je citlivo sprevádzaná aj občasným krátkym hudobným podkladom, no najviac ma upútal asi na troch miestach použitý dievčenský smiech. Ten pôsobil ako ľadová sprcha reality, kedy som si uvedomila, že Humbert, aj keď sa všemožne snaží obhájiť svoje činy, je neustále tým nemorálnym šialencom. Veľmi inteligentným, no stále šialencom.

Mám napočúvaných už naozaj veľa audiokníh, ale táto sa svojou kvalitou dostáva na absolútnu špičku. Ak by sa udeľoval Oscar za dramatizáciu klasického diela, Miloslav Mejzlík a režisér Michal Bureš by ho tento rok určite dostali.

Petra

Recenznú knihu poskytlo vydavateľstvo OneHotBook prostredníctvom portálu Audiolibrix.

2 komentáre:

  1. Videla som zopár ukážok z rovnomenného filmu, ale ak ti mám pravdu povedať, na knihu by som si asi netrúfla. Takéto témy ja veľmi nemusím, takže by som to asi po prvých stránkach vzdala. Ako ten film, ešte teraz mám naňho zlé spomienky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ja by som film pozerať nemohla, kľudne mrknem na horor či krvák, ale nie na pedofila. Kniha bola ale naozaj o niečom inom, ale chápem, že ťa Lolita neláka. Ako som spomínala, mne tiež trvalo dlho sa odhodlať a som rada, že som si počkala práve na túto audioknihu :)

      Odstrániť