Stránky

9. 11. 2016

Alexijevič, Kapuściński a Brežná .. alebo moja závislosť na Absynte!

Na Slovensku máme pozoruhodné mladé vydavateľstvo Absynt, ktoré sa zameralo na preklady reportážnej literatúry pojednávajúcej hlavne o ľudských právach. Ja som si prečítala tri ich tituly a keďže sa tematicky krásne dopĺňajú, zhrniem ich do jedného článku.

Meno Svetlana Alexijevič sa stalo známym hlavne potom, ako autorka obdržala Nobelovu cenu za literatúru. Jej dielo Vojna nemá ženskú tvár je súhrnom výpovedí ruských žien o tragédiách druhej svetovej vojny. Alexijevič prenecháva slovo dcéram, matkám, manželkám aj vdovám. Cez knihu sa k nám prehovárajú dievčatá, ktoré ešte nevedia, čo to je život, no už vedia, ako sa strieľa zo samopalu. Zážitky vyrozprávajú ženy, ktoré narukovali do armády zo zúfalstva, pretože im už na svete nik nezostal. Dozvieme sa o osudoch tehotných žien, ktoré sa po strate manžela podujali na nebezpečné presuny mín - dúfajúc v rýchlu a milosrdnú smrť pre seba aj dieťa. Alexijevič z malých úlomkov rozhovorov s vojnovými veteránkami vytvorila komplexný obraz ruskej bojovníčky. Pred očami sa nám vynorila žena, ktorá má v očiach jediný cieľ - slobodu pre svoju vlasť.

Kniha sa aj napriek ťaživosti témy čítala veľmi ľahko, no druhá polovica pre mňa stratila na dynamike. Taktiež mi chýbal kontakt s autorkou - celá kniha bola totiž postavená len na samotných výpovediach bývalých vojačiek. Po dočítaní knihy bolo pre mňa ťažké odhadnúť, akou spisovateľkou vlastne Alexijevič je. Pátrala som trošku na googli a veľmi ma zaujal jeden článok o tom, ako autorka narába s materiálom, ktorý ku knihe používa (odkaz na článok). V článku boli porovnané rôzne vydania tejto knihy a aj keď nešlo o preklady, tak vydania sa medzi sebou líšili. Sama Alexijevič potvrdila, že kniha, aj keď už bola vydaná, je pre ňu živý organizmus a pre niektoré vydania state prepísala. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby išlo len o kozmetické úpravy štylistiky, no ona upravila samotné výpovede vojačiek. Celkovo vo mne teda Alexijevič ako autorka zanechala rozporuplné pocity, no veľmi rada by som si prečítala aj jej ďalšie knihy.

                  

Ryszard Kapuściński - zakladateľ poľskej reportážnej literatúry naplno ukázal svoje umenie v knihe Impérium. Dielo je jedným veľkým zápiskom z cestovania po bývalom Sovietskom zväze, z ktorého musel autor aj s rodinou utiecť ešte v útlom detstve. Teraz, ako dospelý človek, sa tam vrátil, aby svetu sprostredkoval dopad Stalinovej politiky na národy bývalého impéria. Autor čitateľovi ukazuje, čo sa stane, keď sa politik hrá na Boha a s okupovanými národmi experimentuje ako s laboratórnymi myšami. Kapuściński prostredníctvom rozhovorov s náhodnými ľuďmi vykresľuje zlyhanie Stalinovho sociálneho experimentu. Výpovede pocestných dokazujú, že násilným presídľovaním ľudí za účelom vykoreniť ich zvyky, vymazať kultúru a pošliapať národnú česť dosiahne agresor pravý opak. Ľudia sa v exile zomknú a držia pri sebe ešte viac. Kniha sa čítala naozaj úplne sama, nemá hluché miesta, je veľmi príjemne dynamická a autor citlivo odľahčuje ťažké témy vhodne zvolenými bonmotmi. U mňa majú aj ďalšie Kapuścińského diela zelenú.

                     

 No a konečne sa dostávame k NAJ knihe z tejto trojice a tou je dielo Vlčice zo Sernovodska. Slovenská autorka Irena Brežná zachytila situáciu v Čečensku v období dvoch čečensko-ruských koloniálnych vojen. Autorka podnikla do Sernovodska a okolia niekoľko utajených aj oficiálnych návštev, pri ktorých videla veľa krutostí, násilia a zloby, no kniha nie je opisom vojnových zverstiev. Je to manifest hrdej čečenskej ženy, ktorá aj keď si je vedomá negatív svojej moslimskej kultúry, je odhodlaná pre národ aj zomrieť. 

Brežná má neskutočný dar prepašovať lyriku slova do literatúry faktu. Je to akoby ste zmiešali poetiku vynikajúcej Tokarczuk s pozorovateľským talentom Kapuścińského.

Myslím, že aj keď by som sa neviem ako snažila, dušu tejto knihy by som nedokázala zachytiť, a preto sa uchýlim k použitiu ukážky z eseje Topánočky pre jednonohých, ktorá odráža majstrovstvo tohto diela:




Zaujala vás niektorá z kníh? Čítali ste niečo iné od Absyntu a môžete odporučiť? 
Ja osobne mám radosť hlavne z Brežnej, konečne môžem zahraničným kamarátom aj ja odporučiť niekoho "zo svojich" ! 
Petra







12 komentárov:

  1. Všetko chcem, vlastniť aj čítať! Asi sak tomu viac poponáhľam, lebo veľmi dychtím za knihami z Absyntu! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tiež trpím podobnou úchylkou, chalani naozaj vedia vybrať skvelé tituly. Ale tie Vlčice, to si musíš prečítať. Niektoré pasáže som čitala 2x - no sánka dolu! Fakt úžasné!

      Odstrániť
    2. NO už sa neviem dočkať. Minule som chcela ísť aj na besedu s ňou, ale nakoniec som mala školu a nemohla som ísť :(

      Odstrániť
    3. Si si nechala ujsť besedu s Brežnou kvôli prednáške v škole? Kika, no ty si mi ale vzorný študent, ty to raz dotiahneš na prezidentku :D

      Odstrániť
  2. Krásné! Uplně cítím tu vůni stránek :) Měj se krásně Péti :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem a vidím, že si naspäť s vynoveným blogom, tak vitaj! :)

      Odstrániť
  3. Zatiaľ edíciu obchádzam. Ale preto, lebo keby som mala jednu knihu, už by som chcela ďalšie do série. Hlavne som zvedavá na Americký cisár a Cigán je Cigán. Ak literatúra tematizuje vojnu, tak to radšej siahnem po beletrii.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Majú naozaj skvelé tituly, je z čoho vyberať. Mne vyhovuje, že sa vojnové konflikty ľudom priblížia aj prostredníctvom autentickej literárnej reportáže. Je tak možné sa pozrieť na veci aj z iného uhľa pohľadu, ako je ten, ktorými sme denne kŕmení cez TV a internet. Ale chápem, že to nie je každého šálka kávy.

      Odstrániť
  4. Veľmi sa teším na Amerického cisára aj iné knihy z tohto vydavateľstva, bohužiaľ odkladám ich až na čas, keď budem mať po skúškach a keď ich konečne budú mať v knižnici - stále sú požičané! :D
    (a samozrejme, som nadšená, že sú tematické a aj vcelku pekne graficky spracované, myslím, že budú pod mnohými vianočnými stromčekmi tento rok)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Americký cisár je tiež na mojom liste - ale ako vravíš, stále je v knižnici požičaný. Určite skús aj tie Vlčice, je to kratučké a naozaj skvelé.
      Praje veľa šťastia na skúškach!!

      Odstrániť
  5. Dobre si to vygradovala. Tak, aby som to čítala od konca... Mňa čaká v poličke hlavne Vitajte v raji, to by mohla byť pecka ako Umění cestovat.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vitajte v raji? Tú by som tiež chcela! :) Tak som zvedavá, čo na to povieš. Momentálne mám doma Amerického cisára, na to som veľmi zvedavá, téma vyzerá naozaj dobre, tak snáď nesklame.

      Odstrániť