Stránky

20. 3. 2016

Skvelá (ale príliš dlhá) kniha?

Na čítanie niektorých kníh sa až neskutočne teším. Buď je to tým, že sú skvele marketingovo propagované, alebo sú to literárne ocenené knihy, sľubujúce kvalitný čitateľský zážitok. 

Z takýchto kníh som v poslednej dobe čítala napríklad Pulitzerom ovenčeného Stehlíka (728 strán, Donna Tartt), osvedčenú modernú klasiku Hrozno hnevu (432 strán, John Steinbeck) a novinku Kniha nových zvláštnych vecí (528 strán, čítala som UK vydanie, Michel Faber).




Myslím, že o literárnych kvalitách týchto ostrieľaných autorov nikto nepochybuje a tak som sa do ich diel s chuťou pustila. Na prvých sto stranách ma ohromili bohatou jazykovou štylizáciou a navodili prísľub čitateľskej eufórie. Donna Tart ma prevalcovala svojou poetičnosťou a skvelými metaforami, Steinbeck vytiahol originálny sarkazmus a Faber stavil na ľúbozvučnú jednoduchosť. No neprešlo ani dvesto strán a všetky tri príbehy ma viac či menej začali nudiť. U Donny Tartt prišlo sklamanie prostredníctvom jednoduchých viet typických pre priemerného spisovateľa a umelo naťahovaným dejom. Steinbeck si síce ponechal svoj sarkazmus, no dej akoby zacyklil do neustálej cesty bez konca. No a Faber vo mne nedokázal vyvolať úprimný záujem o svoje hlavné postavy.

Je možné, že mi tieto knihy jednoducho nesadli, aj keď vnímam ich literárnu kvalitu. Áno, stane sa. Je taktiež možné, že patrím skôr do kategórie "nenáročný main streamový čitateľ", pre ktorého tieto diela nie sú určené. Ale je tu aj možnosť, že všetky tieto tri príbehy boli jednoducho príliš dlhé a zaslúžili by si o diesiatky strán skrátiť. Ja (veľmi egoisticky a neprofesionálne) stavím na tú tretiu možnosť :)

Napriek tomu, že prvá skúsenosť so spomínanými autormi bola trošku rozpačitá, určite si chcem od nich prečítať ešte aspoň jendu ďalšiu knihu. V prípade Donny siahnem po Tajnom príbehu, od Steinbecka skúsim Na východ od raja no a Faber a jeho Kvítek karmínový a bílý je jasná voľba.



Máte aj vy nejaké knihy, ktoré vás uchvátili svojím úvodom, no celkový dojem z diela bol veľmi vlažný, či možno ste knihu ani nedočítali? 

Petra



8 komentárov:

  1. Ja som mala problém s knihou 22.11.1963 ktorú napísal Stephen King.Knihu som zabuchla zhruba na 70 stráne.Mám rada siahodlhé opisy ale u tejto knihy som sa neskutočne nudila.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hm, zaujímavé, ja som od Kinga čítala iba Pán Mercedes a nie a nie sa cez to prehrýzť. Pripomínalo mi to Rowlingovej kriminálky. Na mňa je to naozaj až moc pomalé.

      Odstrániť
  2. Steinbeck mě vůbec neláká, ale na další dva tituly se letos chystám. Obzvláště na Stehlíka se těším! Už jsem někde narazila na názor, že je to přeceňovaný román, který ze začátku čtenáře nadchne a vtáhne do děje, ale pak ztratí dech, děj se pomalu táhne, takže konec je vysvobozením. No uvidím :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No presne to sa mi stalo, prvých cca 100 strán som čítala úplne bez dychu, videla som tých 5 hviezdičiek na Goodreads... a potom.. uffff, ale aká nuda?! Tak budem ostro sledovať tvoj blog a vyčkávať recenziu :)

      Odstrániť
  3. Steinbeck je výborný a pokiaľ od neho chceš niečo krátke a úžasné, prečítať si Of Mice and Men. To máš na jedno posedenie a silný príbeh. Čítala som aj hrozno hnevu a mne osobne sa to nezdalo až také dlhé. Možno mi to len viac sadlo ako tebe. Na východ od raja som však ešte nečítala, tak dúfam, že sa ti bude páčiť :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myšky som myslím čítala na strednej, ale už sa mi to celé nejak pletie dohromady a vôbec netuším, či sa mi tá kniha vôbec páčila. Ale na strednej sa mi páčili divné veci :)) Na východ od raja znie veľmi dobe podĺa anotácie, len som zvedavá, kedy sa k tomu dostanem :)

      Odstrániť
  4. Zimní příběh od Marca Helprin. Trčím na strane 108 (zo 762 strán) už tretí mesiac. Je pravda, že som najprv v kine videla film - to bolo pred cca rokom - a ten ma okúzlil, preto som odvtedy túžila aj po knihe. A keď som si ju konečne kúpila (za plnú cenu, čo nerobím často), hneď som sa do nej pustila a už po 10 stranách som dostala poriadnu studenú sprchu. Tie opisy! Tá stagnácia! Hrozné. Ja ľúbim opisy a rozvláčny dej (napr. tie detektívky od Rowlingovej úplne žeriem), ak je to dobre napísané a dokáže ma to vtiahnuť do deja. Ono tento Marc Helprin nepíše zle, snaží sa, ale bazíruje na tak nepodstatných detailoch, že to nie je ani možné. A ja sa hanbím, lebo naozaj som po tejto knihe celý rok túžobne slintala a teraz sa hanbím sama pred sebou, že ju nedokážem prečítať, dokonca sa nedokážem prinútiť ani k tomu, aby som ju zobrala do rúk a pokračovala v čítaní :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Absolútne chápem tvoje utrpenie a súcitím s tebou :) Zimný príbeh som mala tiež na radare, ale keď som videla, aká je kniha hrubá a z dosť veľa strán sa ozývalo, že sa tým ľudia prehryzávajú len veľmi ťažko, tak som od toho upustila. A hanbiť sa nemáš za čo, možno ak knihu vezmeš do rúk v období ďalších vianočných sviatkov, tak ťa naláka viac.. ktovie :) Držím palce :)

      Odstrániť