Stránky

19. 8. 2014

Diane Setterfield: Trinásty príbeh // Starý príbeh v novom šate

Jeden záhadný dom z minulého storočia. Dve ešte záhadnejšie sestry. Slávna autorka opradená tajomstvom, ktorá je na sklonku života ochotná porozprávať o všetkých svojich nočných prízrakoch. Mladá pracovníčka v antikvariáte prichádza napísať autorkinu biografiu. Dve rozdielne ženy, ktoré si k sebe nachádzajú cestu skrz svoje temné tajomstvá.

Oficiálnu anotáciu nájdtete dolu v závere tohto blogpostu.
Pokiaľ ste milovníkmi historických fikcií, tak ste na správnej adrese. No a ak ste k tomu ešte aj jazykový labužník, tak si dovolím tvrdiť, že vás v tomto prípadě slovenský preklad veľmi milo prekvapí. Dielo je bohaté na naozaj neotrelé metafory a prirovnania rôzneho druhu sa tak stávajú ťažným koňom tohto diela.. občas som sa dokonca prichytila, že bohatosti slovníka venujem väčšiu pozornosť, ako samotnému, celkom zaujímavému, deju. 

Autorka sa nechala pri písaní inšpirovať Charlotte Bronte a jej slávnou Janou Eyrovou. Tento fakt bol dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane sa príbeh stáva dosť predvídateľný, aj keď ho samozrejme autorka trocha pozmenila.... No na strane druhej viete, čo od knihy očakávať a môžete si tak vychutnať tú melódiu slov, ktorá sa rozohrá pri obrátení každej strany.. a ktorá je už v dnešnej modernej literatúre tak zriedkavá. 


"Život je ako kompost. Iste si myslíte, že je čudné povedať niečo také, ale je to tak. Celý môj život, všetky moje skúsenosti, všetko, čo sa mi kedysi prihodilo, ľudia, ktorých som spoznala, všetky moje spomienky, sny, fantázie, všetko, čo som kedy prečítala, to všetko som hodila na jednu kopu, kde sa to časom rozložilo, až vznikla tmavá, výživná organická hmota. V procese bunkového rozkladu sa všetko zmení na nepoznanie. Iní to nazývajú predstavivosťou, pre mňa je to kopa kompostu. Z času na čas vezmem nápad, zasadím ho do nej a čakám. Tam naberá živiny z čiernej hmoty, ktorá kedysi bola životom, čerpá energiu. Vyklíči. Zapustí korene. Vyženie výhonky. Pokračuje stále ďalej a jedného pekného dňa mám poviedku alebo román."


"Náš život je pre nás dôležitý, a tak si často myslíme, že náš životný príbeh sa začína naším narodením. Predtým nebolo nič a potom som sa narodil JA... ale nie je to tak. Ľudské životy nie sú kúskami motúza, ktoré možno vytiahuť z klbka, oddeliť od ostatných a pekne povystierať. Rodiny sú siete. Nemôžete sa dotknúť jednej časti a nerozochvieť pritom zvyšok. Nemožno pochopiť jednu časť, ak nechápeme celok."


Info: 

Počet strán: 376
Originálny názov: The Thirteenth tale
Vydavateľstvo: Ikar
Film podľa knihy: Áno, natočený v roku 2013 IMDB  / film v angličtine voľne prístupný na youtube.com


Moje hodnotenie: 3/5

Anotácia: Tento mysteriózny príbeh je gotickou rozprávkou o starom rodinnom sídle, v ktorom straší, o nevšedných osudoch sestier-dvojčiat, ale aj ódou na mágiu kníh a čítania. Vida Winterová a Margaret Leová, hlavné hrdinky Trinásteho príbehu, sú také odlišné, ako len dvaja ľudia môžu byť. Vida Winterová, najpopulárnejšia spisovateľka svojich čias, žije v ústraní ďaleko od ľudí. Šesť desaťročí majstrovsky spriadala životné osudy vymyslených postáv, čo jej prinieslo slávu a bohatstvo. Vlastnú tragickú minulosť však zahalila tajomstvom. Celý život sa usiluje na ňu zabudnúť, no teraz je už stará a nevyliečiteľne chorá a pred príbehom vlastného života nemá kam uniknúť. 
Nenápadná Margaret pracuje v antikvariáte svojho otca a jej životnou láskou sú knihy. Vášnivé čítanie ju privedie k zvláštnemu koníčku. Píše životopisy ľudí, na ktorých história zabudla. A to je dôvod, prečo ju Vida Winterová pozýva do svojho sídla. Žiada ju, aby napísala jej biografiu, a sľubuje, že konečne vyzradí o sebe pravdu. Večer čo večer počúva Margaret príbeh plný temných tajomstiev a osudových vášní a spočiatku mu neverí. Ako biografka je však odhodlaná preniknúť za mýtus, ktorý si Vida okolo seba vytvorila, a tak začne pátrať aj na vlastnú päsť. 
Vidino rozprávanie vrhne znepokojujúce svetlo aj na život samotnej Margaret... a tak sa jeden životný príbeh prepletá s druhým.

5 komentárov:

  1. Viem, že keď som to pred dvoma rokmi čítala, veľmi sa mi to páčilo... Teraz si temer nespomeniem na dej, pamätám si len útržok myšlienky - vtedy, keď sa jej pýtala, či by zachránila posledný výtlačok vzácnej knihy alebo človeka. O čom to svedčí? Tvoje 3* hodnotenie je na mieste (aspoň z môjho pohľadu)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to si naozaj vystihla.. je to taká skôr spletica zábleskov, čo ostane po čítaní tejto knihy, ako dej samotný. Ale tie záblesky stoja za to :)

      Odstrániť
    2. aj tak som prekvapená, že si pamätám tak málo - na to, že ma to vtedy tak bavilo :/

      Odstrániť
    3. Možno že je to tým množstvom kníh, ktoré človek prečíta a taktiež faktom, že o tejto knihe sa skoro vôbec nehovorí.

      Odstrániť
    4. väčšinou si na knihy pamätám... a keďže čítam knihy, ktoré veľa ľudí ignoruje, ani ten druhý prípad to nebude - možno to len bolo fakt dobre napísané, ale nič viac

      Odstrániť